Vatikán (4. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 4. mája napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
dnes sa v rozličných krajinách podobne ako aj v Taliansku slávi slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Toto tajomstvo našej viery kniha Skutkov apoštolov zaraďuje na 40. deň po zmŕtvychvstaní (porov. Sk 1, 3 – 11), a preto vo Vatikáne, ako aj v iných krajinách sme tento sviatok slávili vo štvrtok. Po nanebovstúpení sa prví učeníci zhromaždili vo večeradle spolu s Ježišovou Matkou a vrúcne očakávali Ježišom prisľúbený dar Ducha Svätého (porov. Sk 1, 14). V túto prvú májovú nedeľu mariánskeho mesiaca aj my znova prežívame túto skúsenosť a intenzívnejšie pritom pociťujeme aj duchovnú prítomnosť Panny Márie. Na Námestí sv. Petra je dnes akoby ,večeradlo` pod otvoreným nebom, plné veriacich, z veľkej časti členov Katolíckej akcie Talianska, ku ktorým sa ešte prihovorím po mariánskej modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná.
Vo svojej rozlúčkovej reči s učeníkmi Ježiš veľmi zdôraznil dôležitosť svojho ,návratu k Otcovi` ako vyvrcholenie celého svojho poslania. Prišiel totiž na svet, aby človeka priviedol späť k Bohu nie v rovine ideí – ako filozof alebo učiteľ či mudrc –, ale reálne, ako pastier, ktorý chce priviesť ovce do ovčinca. Tento ,prechod` do nebeskej vlasti, ktorý Ježiš prežil ako osoba, uskutočnil výlučne pre nás. Pre nás zostúpil z neba a pre nás do neho znova vystúpil po tom, čo sa vo všetkom pripodobnil ľuďom, bol ponížený až po smrť na kríži a zostúpil až na dno maximálneho vzdialenia sa od Otca. Práve preto si ho Otec zamiloval, ,povýšil` ho (Flp 2, 9) a navrátil mu plnosť jeho slávy, no teraz už spolu s naším človečenstvom. Boh v človeku – človek v Bohu: toto už nie je len teoretická pravda, ale reálna. Preto kresťanská nádej založená na Kristovi nie je iba ilúziou, ale - ako sa píše v Liste Hebrejom – ,máme ju ako istú a pevnú kotvu duše` (6, 19). Je kotvou, ktorá preniká do neba, kde nás predišiel Kristus.
A čo potrebuje človek všetkých čias viac ako práve toto pevné zakotvenie vlastnej existencie? Hľa, opäť úžasný zmysel Máriinej prítomnosti uprostred nás. Ako prví učeníci zamerajme svoj pohľad na ňu a bezprostredne nás to nasmeruje k Ježišovi: Matka nás odkazuje na Syna, ktorý už fyzicky nie je medzi nami, ale očakáva nás v dome Otca. Ježiš nás vyzýva, aby sme nezostali stáť so zrakom upretým do neba, ale aby sme zjednotení v modlitbe prosili o dar Ducha Svätého. Skutočne len tí, ,ktorí sa narodia zhora`, teda z Ducha Božieho, môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva (porov. Jn 3, 3 - 5), a prvou ,znovuzrodenou zhora` je práve Panna Mária. K nej sa preto obraciame v plnosti veľkonočnej radosti.“
