[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 08. 03. 2021   Meniny má Alan; Alana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Príhovor Benedikt XVI. mladým na stretnutí v New Yorku
P:3, 20. 04. 2008 14:28, ZAH



USA (20. apríla, RV) – Včera o 16.30 hod miestneho času (22.30 SEČ) sa uskutočnilo stretnutie Svätého Otca s mládežou. Na štadióne kňazského seminára sv. Jozefa v New Yorku ho čakalo asi 20. tisíc mladých a 300 seminaristov diecézy východného pobrežia. Svätý Otec sa im prihovoril slovami:

"Eminencia, drahí spolubratia v biskupskej službe, drahí mladí priatelia! Ohlasujte Krista, Pána, „stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás!” (1 Pt 3,15) - týmito slovami z Prvého Petrovho listu srdečne pozdravujem každého z vás. Ďakujem kardinálovi Eganovi za jeho milé slová privítania a ďakujem aj zástupcom zvoleným spomedzi vás za ich radostné prejavy prijatia. S osobitným pozdravom a vyjadrením vďačnosti sa obraciam na biskupa Walsha, rektora Seminára sv. Jozefa, na personál a seminaristov.

Mladí priatelia, som veľmi šťastný, že mám príležitosť sa s vami rozprávať. Odovzdajte, prosím, moje srdečné pozdravy členom vašich rodín a vašim rodičom, a rovnako aj učiteľom a pracovníkom vašich škôl, fakúlt a univerzít. Viem, že mnohí intenzívne pracovali, aby sa mohlo uskutočniť toto naše stretnutie, a patrí im moje vysoké uznanie. Chcem oceniť rovnako aj váš spev „Happy Birthday“! Vďaka za toto dojímavé gesto! Všetkým vám dávam „A plus“ za vašu výslovnosť nemčiny! Dnes večer sa chcem s vami podeliť s pár myšlienkami o tom, čo znamená byť učeníkmi Ježiša Krista: kráčajúc po Pánových stopách sa náš život stáva cestou nádeje.

Máte pred sebou obrazy šiestich mužov a žien, ktorí vyrástli, aby viedli neobyčajný život. Cirkev si ich uctieva ako ctihodných, blahoslavených a svätých. Každý z nich odpovedal na Božie povolanie k životu lásky a každý mu slúžil tu, v uliciach a uličkách New Yorku a na jeho predmestiach. Žasnem nad tým, aká rozmanitá je táto skupina: chudobní i bohatí, muži laici a ženy laičky (jedna z nich bola manželkou a matkou pochádzala z vyššej spoločnosti), kňazi a rehoľné sestry ako prisťahovalci zďaleka, dcéra mohawkského bojovníka a matky z kmeňa Algonquin, otrok z Haiti a kubánsky intelektuál.

Sv. Alžbeta Anna Setonová, sv. Františka Xavéria Calabriniová, sv. Ján Neumann, bl. Kateri Tekakwitha, ctihodný Peter Toussaint a otec Félix Varela: každý z nás by mohol byť medzi nimi, pretože v tejto skupine niet stereotypu, nie je tu žiadny uniformný vzor. No pohľad z väčšej blízkosti odkrýva, že spoločné prvky tu sú. Ich životy, zapálené láskou k Ježišovi, sa stali výnimočnými cestami nádeje. Pre niektorých to znamenalo zanechať vlasť a vydať sa na putovanie dlhé tisícky kilometrov. U každého z nich bola odovzdanosť Bohu v dôvere, že on je konečným cieľom každého pútnika. Všetci ponúkali „vystretú ruku“ nádeje tým, ktorých stretali na ceste a nezriedka v nich prebúdzali život viery. Prostredníctvom sirotincov, škôl a nemocníc, ujímajúc sa chudobných, chorých a spoločnosťou vytisnutých a presvedčivým svedectvom prameniacim z poníženého kráčania v Ježišových šľapajach, týchto šesť ľudí otvorilo cestu viery, nádeje a lásky nespočetným osobám, medzi ktorými boli azda aj ich vlastní rodičia či starí rodičia.

A dnes? Kto prináša svedectvo Ježišovej Dobrej zvesti do ulíc New Yorku, na nepokojné predmestia na okraji veľkomiest, na miesta, kde sa mladí schádzajú, aby hľadali niekoho, na koho sa dá spoľahnúť? Boh je náš pôvod a náš cieľ a Ježiš je cesta. Trasa tejto cesty sa kľukatí – podobne ako trasy našich svätých – cez radosti a skúšky nášho každodenného života: uprostred našich rodín, v škole či na fakulte, počas aktivít vo voľnom čase a vo vašich farských spoločenstvách. Všetky tieto miesta sú poznamenané kultúrou, v ktorej vyrastáte. Ako mladým Američanom, ponúka sa vám mnoho príležitostí osobného rozvoja a boli ste vychovaní so zmyslom pre veľkodušnosť, pre službu a pre férovosť. Netreba aby som vám hovoril, že sú tu aj ťažkosti: spôsoby správania a myslenia, ktoré udúšajú nádej, cesty, ktoré zdanlivo vedú k šťastiu a spokojnosti, ale končia len v zmätku a úzkosti.

Moje teenagerské roky boli zničené neblahým režimom, ktorý si myslel, že má odpoveď na všetko. Jeho vplyv narastal, prenikajúc do škôl a do spoločenských inštitúcií ako aj do politiky a dokonca aj do náboženstva, kým nebol odhalený vo svojej obludnosti. Tento režim vyhostil Boha, a tak sa preň stalo nedostupným všetko, čo je pravdivé a dobré. Mnohí z vašich rodičov a starých rodičov vám rozprávali o hrôzach pustošenia, ktoré nasledovalo. Niektorí z nich v skutočnosti prišli do Ameriky práve preto, aby unikli pred toľkou hrôzou.

Vďaka Bohu za to, že mnohí z vašej generácie dnes majú možnosť tešiť sa zo slobôd, ktoré povstali vďaka rozšíreniu demokracie a rešpektovania ľudských práv. Vďaka Bohu za všetkých, ktorí zápasia o zabezpečenie toho, aby ste mohli vyrastať v prostredí, ktoré rozvíja to, čo je krásne, dobré a pravdivé: vašich rodičov a starých rodičov, vašich učiteľov a kňazov a tie občianske autority, ktoré sa zameriavajú na to, čo je správne a spravodlivé.

Deštruktívna sila však predsa len naďalej zostáva. Tvrdiť opak by znamenalo klamať samých seba. No táto sila nikdy nezvíťazí. Bola porazená. Toto je podstatou nádeje, ktorá nás charakterizuje ako kresťanov. Cirkev si to veľmi dramatickým spôsobom pripomína počas Veľkonočného trojdnia a s veľkou radosťou to oslavuje počas Veľkonočného obdobia. Ten, čo nám ukazuje cestu za hranice smrti, je ten, ktorý nám ukazuje, ako premôcť deštrukciu a úzkosť: Ježiš je teda pravým učiteľom života (porov. Spe salvi, 6). Jeho smrť a vzkriesenie znamená, že môžeme povedať nebeskému Otcovi: „Ty si obnovil svet“ (Veľký piatok, Modlitba po prijímaní). A tak, len pred niekoľkými týždňami, počas nádhernej liturgie Veľkonočnej vigílie, nebolo to zo zúfalstva alebo strachu, ale s dôverou plnou nádeje, že sme volali k Bohu v prospech nášho sveta: Zažeň temnotu z nášho srdca! Zažeň temnotu z našej mysle! (porov. Modlitba počas zažíhania veľkonočnej sviece)

Čo môžu predstavovať túto temnotu? Čo sa odohráva, keď jednotlivci, predovšetkým tí zraniteľnejší, stretávajú zovretú päsť útlaku alebo manipulácie namiesto vystretej ruky nádeje? Prvá skupina príkladov sa týka srdca. Sny a túžby, ktoré mladí ľudia nasledujú, tu môžu byť tak ľahko rozbité a zničené. Myslím na tých, čo sú zasiahnutí užívaním drog a omamných látok, bezdomovectvom a chudobou, rasizmom, násilím a ponižovaním – osobitne dievčat a žien. Zatiaľ čo príčiny takýchto problémových situácií sú komplexné, pre všetky z nich je spoločný postoj myslenia, ktorý je nasiaknutý jedom, prejavujúcim sa v zachádzaní s osobami ako s obyčajnými predmetmi – takto sa potvrdzuje necitlivosť srdca, ktoré najprv neuznáva a potom znevažuje dôstojnosť, danú Bohom každej ľudskej osobe. Podobné tragédie poukazujú i na to, čo všetko by bolo bývalo možné a čo všetko by bolo možné teraz, keby sa ďalšie ruky – tie vaše – vystreli smerom k nim. Povzbudzujem vás, aby ste pozývali druhých, predovšetkým tých, čo sú zraniteľní a čo sú nevinní, aby sa pridali k vám na cestu dobra a nádeje.

Druhá oblasť temnoty – tá, ktorá zasahuje ducha – často zostáva neuvedomená, a preto je osobitne zhubná. Manipulácia pravdy deformuje naše vnímanie reality a zakaľuje našu predstavivosť a naše túžby. Už som spomenul tie mnohé slobody, ktoré môžete šťastlivo požívať. Fundamentálny význam slobody sa musí prísne chrániť. Neprekvapuje preto, že početní jednotlivci a skupiny sa nahlas na verejnosti dovolávajú svojej slobody. No sloboda je citlivou hodnotou. Môže byť nepochopená alebo použitá zle, takže neprivádza k šťastiu, ktoré od nej očakávame, ale k temnému scenáru manipulácie, v ktorom sa naše chápanie seba samých a sveta stáva zmäteným alebo sa vyslovene deformuje pričinením tých, čo sledujú svoj skrytý plán.

Všimli ste si, ako často býva nárok na slobodu vznesený bez akejkoľvek odvolávky na pravdu o ľudskej osobe? Sú takí, čo dnes tvrdia, že rešpektovanie slobody jednotlivca robí nespravodlivým hľadanie pravdy, vrátane pravdy o tom, čo je dobro. Hovoriť o pravde sa v niektorých prostrediach považuje za zdroj polemiky alebo rozdelenia, čo by sa malo obmedziť čisto na súkromnú oblasť. A namiesto pravdy, alebo lepšie povedané miesto absentujúcej pravdy sa rozšírila myšlienka, že tým, že prisúdime hodnotu všetkému bez rozlišovania, zaistí sa sloboda a oslobodí sa svedomie. Toto je to, čo nazývame relativizmom. No aký cieľ má „sloboda“, ktorá ignorujúc pravdu ide za tým, čo je falošné a nespravodlivé? Koľkým mladým bola ponúknutá ruka, ktorá ich v mene slobody alebo v mene skúsenosti doviedla k návyku na drogách, k morálnemu a intelektuálnemu zmätku, k násiliu, k strate sebaúcty, ba i zúfalstvu a tragicky k samovražde?

Drahí priatelia, pravda nie je niečo vnútené. Nie je ani jednoducho nejakým súborom pravidiel. Je objavením Niekoho, kto nás nikdy nesklame, Niekoho, komu môžeme vždy dôverovať. Pri hľadaní pravdy dospievame k životu, ktorý sa zakladá na viere, pretože pravda je v konečnom zmysle osoba: Ježiš Kristus. Toto je dôvodom, prečo autentická sloboda nie je voľbou „nezávislosti od“, ale je to voľba „zaangažovania sa pre“. Neznamená to o nič menej než vyjsť zo seba samých a nechať sa zapojiť do Kristovho „bytia pre druhých“ (porov. Spe salvi, 28).

Ako teda môžeme ako veriaci pomôcť druhým kráčať po ceste slobody, ktorá privádza k plnému uspokojeniu a k trvácemu šťastiu? Vráťme sa ešte k svätým. V akom zmysle ich svedectvo ozaj oslobodilo druhých z temnoty srdca a ducha? Odpoveď sa nachádza v jadre ich viery – našej viery. Vtelenie, narodenie Ježiša Krista nám hovorí, že Boh v skutočnosti hľadá miesto medzi nami. Keď je hostinec plný, on bez ohľadu na to prichádza cez maštaľ. Sú tu osoby, ktoré vidia jeho svetlo. Rozpoznávajú temný a uzavretý svet Herodesa, oni však sledujú žiaru hviezdy na nočnej oblohe, ktorá ich vedie. Čo vyžaruje? Tu si môžete pripomenúť modlitbu, ktorá sa prednáša vo svätú Veľkonočnú noc: „Otče, ktorý si nám skrze svojho Syna, svetlo sveta, sprostredkoval svetlo tvojej slávy, zapáľ v nás živý plameň tvojej nádeje!“ (porov. Požehnanie ohňa). A takto, v slávnostnom sprievode s našimi zažatými sviecami, podali sme jeden druhému svetlo Kristovo. Je to svetlo, ktoré „premáha zlo, zmýva viny, hriešnikom vracia nevinnosť a radosť zarmúteným, odvracia nenávisť, prináša nám pokoj a pokoruje pýchu mocných“ (Exsultet). Toto je účinkujúce Kristovo svetlo. Toto je cesta svätých. Je to nádherná vízia nádeje: svetlo Kristovo vás pozýva byť pre druhých hviezdami, ukazujúcimi cestu, kráčajúc po Kristovej ceste, ktorá je cestou odpustenia, zmierenia, pokory, radosti a pokoja.

Neraz sme však v pokušení uzatvoriť sa do seba, pochybovať o sile Kristovho jasu, obmedzovať horizont nádeje. Majte odvahu! Uprite zrak na našich svätých! Rozmanitosť ich zakusovania Božej prítomnosti je pre nás ponukou nanovo objaviť šírku a hĺbku kresťanstva. Nechajte, nech sa vaša fantázia slobodne rozletí k neobmedzene sa rozpínajúcim horizontom kresťanského učeníctva. Často nás považujú za ľudí, ktorí hovoria iba o zákazoch. Toto nemá nič spoločné s pravdou! Autentické kresťanské učeníctvo charakterizuje zmysel pre úžas. Stojíme pred tým Bohom, ktorého poznáme a milujeme ako priateľa, pred nesmiernosťou jeho stvorenia a pred krásou našej kresťanskej viery.

Milí priatelia, príklad svätých nás ďalej pozýva uvažovať nad štyrmi podstatnými aspektmi pokladu našej viery: nad osobnou modlitbou a tichom, nad liturgickou modlitbou, nad praktizovanou láskou a nad povolaniami.

Najdôležitejšou vecou je, aby ste rozvíjali osobný vzťah s Bohom. Tento vzťah sa vyjadruje v modlitbe. Boh, ako je vlastné jeho prirodzenosti, hovorí, počúva a odpovedá. Svätý Pavol nám vskutku pripomína, že sa môžeme a máme „modliť bez prestania“ (porov. 1 Sol 5,17). Vzdialení od uzatvárania sa do seba alebo odcudzenia sa výškam a hĺbkam života, prostredníctvom modlitby sa obraciame k Bohu a cez neho sa obraciame k sebe navzájom, zahŕňajúc tých, čo sú vytisnutí na okraj a tých, čo kráčajú po iných ako Božích cestách (porov. Spe salvi, 33). Ako nás svätí učia tak živým spôsobom, modlitba sa stáva uskutočňovanou nádejou. Kristus bol ich stálym spoločníkom, s ktorým viedli rozhovor na každom kroku svojej cesty v službe druhým.

Je tu ďalší aspekt modlitby, na ktorý musíme pamätať: kontemplácia v tichu. Napr. svätý Ján nám hovorí, že na zachytenie Božieho zjavenia je potrebné najprv počúvať a potom odpovedať ohlasovaním toho, čo sme počuli a videli (porov. 1 Jn 1, 2-3; Dei Verbum, 1). Stratili sme azda niečo z umenia načúvať? Nechávate si nejaký priestor na počúvanie Božieho šepotu, ktorý vás volá, aby ste napredovali smerom k dobru? Priatelia, nemajte strach z ticha a zo stíšenia sa, počúvajte Boha, adorujte ho v Eucharistii! Nechajte jeho slovo formovať vašu cestu, aby ste rástli vo svätosti.

V liturgii nachádzame celú Cirkev v modlitbe. Slovo „liturgia“ znamená účasť Božieho ľudu na „diele Krista kňaza a jeho Tela, to jest Cirkvi“ (Sacrosanctum Concilium, 7). V čom spočíva toto dielo? Predovšetkým sa vzťahuje na Kristovo utrpenie, na jeho smrť a zmŕtvychvstanie a na jeho nanebovstúpenie, čo nazývame „paschálnym mystériom“. Vzťahuje sa tiež na samotné slávenie liturgie. Tieto dva významy sú v skutočnosti neoddeliteľne spojené, pretože toto „Ježišovo dielo“ je pravým obsahom liturgie. Cez liturgiu sa „Ježišovo dielo“ neustále dostáva do kontaktu s dejinami, s naším životom, aby ho stvárňovalo. Tu zachytávame ďalšiu myšlienku o veľkosti našej kresťanskej viery. Zakaždým, keď sa schádzate na svätú omšu, keď sa idete spovedať, pri každom slávení niektorej zo sviatostí, Ježiš koná. Prostredníctvom Ducha Svätého vás priťahuje k sebe, do vnútra svojej obetujúcej sa lásky k Otcovi, ktorá sa stáva láskou pre všetkých. Takto vidíme, že liturgia Cirkvi je ministériom nádeje pre ľudstvo. Vaša plná účasť na viere je aktívnou nádejou, ktorá pomáha udržiavať svet – ako svätých, tak hriešnikov – otvorený voči Bohu; toto je pravá ľudská nádej, ktorú my ponúkame pre všetkých (porov. Spe salvi, 34).

Vaša osobná modlitba, vaše chvíle tichej kontemplácie a vaša účasť na liturgii Cirkvi vás väčšmi približuje k Bohu a pripravuje vás taktiež slúžiť druhým. Svätci, ktorí nás dnes večer sprevádzajú, nám ukazujú že život viery a nádeje je aj životom lásky. Kontemplujúc Ježiša na kríži vidíme lásku vo svoje najradikálnejšej podobe. Môžeme si začať predstavovať cestu lásky, po ktorej sa máme pohybovať (porov. Deus caritas est, 12). Príležitosti pre uskutočnenie tohto putovania sú hojné. Pozerajte sa dokola Kristovými očami, načúvajte jeho ušami, cíťte a myslite jeho srdcom a jeho duchom. Ste pripravení dať všetko pre pravdu a spravodlivosť, ako to urobil on?

Mnohé z prípadov utrpenia, na aké naši svätí odpovedali so súcitom, sa ešte i dnes nachádzajú v tomto meste a na jeho okolí. A objavili sa nové nespravodlivosti: niektoré sú komplexné a vyplývajú zo zneužívania ľudského srdca a z manipulácie ľudského ducha; aj naše spoločné životné prostredie, samotná zem, vzdychá pod ťarchou konzumistickej žiadostivosti a nezodpovedného koristenia. Musíme hlboko načúvať. Musíme odpovedať obnovenou sociálnou aktivitou, ktorá sa rodí z univerzálnej lásky, nepoznajúcej hranice. Takýmto spôsobom sme si istí, že naše diela milosrdenstva a spravodlivosti sa stanú uskutočňovanou nádejou pre druhých.

Milá mládež, na záver chcem povedať ešte zopár slov o povolaniach. Ponajprv moje myšlienky smerujú k vašim rodičom, starým rodičom a krstným rodičom. Títo boli vašimi prvými vychovávateľmi vo viere. Keď vás predstavili ku krstu, dali vám možnosť prijať najväčší dar vášho života. V ten deň ste vstúpili do svätosti samého Boha. Stali ste sa adoptívnymi dcérami a synmi Otca. Boli ste začlenení do Krista. Stali ste sa príbytkom jeho Ducha. Modlíme sa za mamy a otcov po celom svete, osobitne za tých, čo musia akýmkoľvek spôsobom zápasiť – sociálne, materiálne, duchovne. Ctíme si manželské povolanie a dôstojnosť rodinného života. Chceme vždy vyjadrovať uznanie, že práve rodiny sú tým miestom, kde sa rodia povolania.

Na tomto zhromaždení v Seminári sv. Jozefa pozdravujem prítomných seminaristov, a v skutočnosti povzbudzujem všetkých seminaristov po celej Amerike. S radosťou sa dozvedám, že váš počet narastá! Boží ľud od vás očakáva, že budete svätými kňazmi, na každodennej ceste obrátenia, inšpirujúc v druhých túžbu vstúpiť ešte hlbšie do cirkevného života veriacich. Povzbudzujem vás k prehlbovaniu vášho priateľstva s Ježišom, Dobrým pastierom. Zhovárajte sa s ním od srdca k srdcu. Zaháňajte každé pokušenie vystatovačnosti, kariérizmu a márnivosti. Držte sa životného štýlu charakterizovaného ozajstnou láskou, čistotou a poníženosťou, v napodobňovaní Krista, večného Najvyššieho veľkňaza, ktorého živým obrazom sa máte stať (porov. Pastores dabo vobis, 33). Drahí seminaristi, každodenne za vás prosím. Pamätajte, že to, čo zaváži pred Pánom, je prebývanie v jeho láske a vyžarovanie jeho lásky pre druhých.

K poslaniu Cirkvi rozsiahlym spôsobom prispievajú sestry, bratia a kňazi rehoľných kongregácií. Ich prorocké svedectvo je charakteristické hlbokým presvedčením o priorite, s ktorou evanjelium formuje kresťanský život a transformuje spoločnosť. Dnes chcem upriamiť vašu pozornosť na pozitívnu duchovnú obnovu, ktorou kongregácie prechádzajú vo vzťahu ku svojim charizmám. Slovo „charizma“ znamená dar daný slobodne a zdarma. Charizmy udeľuje Duch Svätý, ktorý inšpiruje zakladateľov a zakladateľky a formuje kongregácie s následným duchovným dedičstvom. Úžasná paleta chariziem vlastných jednotlivým rehoľným inštitútom je neobyčajným duchovným pokladom. Skutočne, históriu Cirkvi azda najkrajším spôsobom vykresľujú dejiny jej jednotlivých škôl spirituality, z ktorých väčšina sa odvíja od svätého života ich zakladateľov a zakladateliek. Som si istý, že prostredníctvom objavu chariziem, ktoré prinášajú takú rozsiahlu duchovnú múdrosť, niektorí z vás mladých budú pritiahnutí k životu apoštolskej a kontemplatívnej služby. Nebuďte príliš ostýchaví rozprávať sa s rehoľnými bratmi, sestrami alebo kňazmi o charizme a spiritualite ich kongregácie. Nejestvuje ani jedna dokonalá komunita, ale to, čo Pán od vás chce, je robiť rozlišovanie ohľadom vernosti voči niektorej charizme zakladateľa, nie iba voči nejakej jednotlivej osobe. Majte odvahu! Aj vy môžete urobiť z vášho života sebadarovanie pre lásku k Pánu Ježišovi a v ňom ku každému členovi ľudskej rodiny (porov. Vita consecrata, 3).

Priatelia, znovu sa vás pýtam, čo sa dá povedať o tejto chvíli? Čo hľadáte? Čo vám Boh navrhuje? Nádejou, ktorá nikdy nesklame, je Ježiš Kristus. Svätí nám ukazujú nezištnú lásku svojou duchovnou cestou. Ich neobyčajné príbehy ako Kristových učeníkov sa rozvíjali uprostred toho spoločenstva nádeje, ktorým je Cirkev. Nech aj vy uprostred Cirkvi nájdete odvahu a podporu pre vykročenie po ceste Pána. Živení osobnou modlitbou, pripravení v mlčaní, stvárňovaní liturgiou Cirkvi, objavíte osobitné povolanie, ktoré má Pán pre vás pripravené. Prijmite ho s radosťou. Dnes ste vy Kristovými učeníkmi. Vyžarujte jeho svetlo na toto veľké mesto aj do diaľky. Ukážte svetu zdôvodnenie nádeje, ktorá je vo vás. Rozprávajte s druhými o pravde, ktorá vás robí slobodnými. Vkladajúc do vás veľkú nádej, pozdravujem vás „do videnia“ v očakávaní, že vás znova stretnem v Sydney, v júli, na Svetových dňoch mládeže! A na znak mojich srdečných citov voči vám a vašim rodinám, udeľujem vám s radosťou apoštolské požehnanie.

Záverečná časť, ktorú Svätý Otec predniesol v španielskom jazyku:

Drahí seminaristi, milá mládež, mám veľkú radosť, že sa s vami všetkými môžem stretnúť v tento deň mojich narodenín. Vďaka za vaše prijatie a za pozornosť, ktorú ste mi preukázali.

Povzbudzujem vás, aby ste otvorili Pánovi svoje srdce, aby ho celkom naplnil, takže s ohňom jeho lásky budete môcť prinášať jeho evanjelium do všetkých štvrtí New Yorku.

Svetlo viery vás bude pobádať, aby ste na zlo odpovedali dobrom a svätosťou života, tak ako to urobili veľkí svedkovia evanjelia počas stáročí. Vy ste povolaní pokračovať v tejto reťazi Ježišových priateľov, ktorí v jeho láske našli veľký poklad svojho života. Zušľachťujte toto priateľstvo prostredníctvom modlitby, tak osobnej ako i liturgickej, a cez skutky lásky a snahu pomáhať tým, čo sa nachádzajú vo vážnych v ťažkostiach. Ak ste to ešte neurobili, vážne premýšľajte, či vám Pán nekladie otázku, či ho chcete nasledovať radikálnym spôsobom v kňazskej službe alebo v zasvätenom živote. Nestačí sporadický vzťah s Kristom. Také priateľstvo nie je pravým priateľstvom. Kristus vás túži mať ako svojich dôverných priateľov, verných a vytrvalých.

Nanovo vás pozývam k účasti na Svetových dňoch mládeže v Sydney a ubezpečujem vás o svojej modlitbe, v ktorej prosím Boha, aby vás urobil autentickými učeníkmi vzkrieseného Krista. Srdečne ďakujem!"

( TK KBS, RV jb; pz ) 20080420007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]