[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 13. 04. 2021   Meniny má Aleš       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Príhovor Benedikta XVI. americkým biskupom
P:3, 17. 04. 2008 11:39, ZAH



"Ctení bratia biskupi,

moja radosť z toho, že vás dnes môžem pozdraviť je veľká, na začiatku mojej návštevy v tejto krajine venujem poďakovanie kardinálovi Georgovi za jeho vľúdne slová, ktoré mi adresoval vo Vašom mene. Želám si poďakovať sa každému z vás, najmä pracovníkom Konferencie biskupov za ich prácu, ktorú vynaložili pri príprave tejto cesty. Moje poďakovanie patrí aj pracovníkom a dobrovoľníkom národnej svätyne, vďaka ktorým sme sa tu v dnešný večer zhromaždili. Americkí katolíci sú známi svojou oddanou vernosťou Petrovmu stolcu. Moja pastoračná návšteva je príležitosťou k ďalšiemu posilneniu tohto puta spoločenstva, ktoré nás spája. Začali sme s oslavou večernej modlitby v tejto bazilike venovanej Nepoškvrnenému počatiu Blahoslavenej Panny Márie, vo svätyni, ktorá má pre amerických katolíkov zvláštny význam, keďže je presne v srdci vášho hlavného mesta. A tak spojení v modlitbe s Pannou Máriou, Ježišovou Matkou, láskavo zverujeme nášmu nebeskému Otcovi Boží ľud každej časti Spojených štátov.

Pre katolícke spoločenstvá v Bostone, New Yorku, Filadelphii a Louisville je tento rok rokom špeciálnych osláv, keďže v ňom oslavujú dvojsté výročie od pozdvihnutia týchto miestnych farností na diecézy. Pripájam sa k Vám vo vďačnosti za mnohé nebeské dary cirkvi na týchto miestach počas dvoch storočí. Keďže tento rok znamená tiež dvojsté výročie pozdvihnutia zakladajúceho sídla v Baltimore na arcidiecézu, mám príležitosť si s obdivom a vďačnosťou spomenúť na život a úrad Johna Carrolla, prvého biskupa Baltimore a dôstojného pastiera katolíckeho spoločenstva vo vašom národe, ktoré sa len nedávno stalo nezávislým.

Jeho neúnavné úsilie pri šírení evanjelia v širokej oblasti zverenej pod jeho starostlivosť položili základy náboženského života vo Vašej krajine a dovolili cirkvi v Amerike rásť smerom k zrelosti. Dnes je katolícke spoločenstvo, ktorému slúžite jedným z najväčších a najvplyvnejších vo svete. Je teda dôležité, aby vaše svetlo svietilo dopredu pre vašich spoluobčanov a svet, aby videli vaše dobré diela a vzdávali vďaku nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach (Mt 5,16).

Mnohí z tých, s ktorými prišiel John Carroll a jeho spolubratia biskupi do kontaktu keď vykonávali svoj úrad prišli zo vzdialených krajov. Rozdielnosť ich pôvodu bola zreteľná v bohatej rozmanitosti duchovného života v Amerike. Milí bratia biskupi, želám si povzbudiť vás a vaše spoločenstvá k pokračovaniu v tomto diele, aby ste zhromažďovali imigrantov, ktorí prichádzajú do vašich radov dnes, aby ste sa s nimi delili o ich radosti a nádeje, podporovali ich v ťažkostiach a skúškach a pomáhali im k prosperite v ich novom domove. Toto je na druhej strane to, čo robili vaši spoluobčania počas generácií. Od počiatkov otvárali dvere unaveným, chudobným, masám, ktoré sa tlačili, aby sa spoločne slobodne nadýchli (porov. Sonet vyrytý na Soche slobody).

Toto boli osoby, ktoré si Amerika prisvojila. Spomedzi tých, ktorí sem prišli, aby si vybudovali nový život, boli mnohí schopní chopiť sa príležitostí, ktoré našli a dosiahli vysoký stupeň prosperity. Veď obyvatelia tejto krajiny sú predsa známi pre veľkú životaschopnosť a kreativitu. Sú tiež známi pre svoju veľkú srdečnosť. Po útoku na dvojičky v septembri 2001 a aj neskôr, po uragáne Katrina v roku 2005, ukázali Američania svoju promptnosť keď pomáhali svojim bratom a sestrám, ktorí boli v núdzi. Po tsunami z decembra v roku 2004 americký ľud ukázal, že je schopný prejaviť súcit a pomáhať na medzinárodnej úrovni pri operáciách zameraných na pomoc a záchranu. Dovoľte mi vyjadriť zvláštne ocenenie nespočetných foriem humanitárnej pomoci, ktorú ponúkli americkí katolíci prostredníctvom katolíckych Caritas a ďalších organizácií. Ich štedrosť je ovocím pri práci s chudobnými a núdznymi, ako aj vo vynaloženej energii pri budovaní národnej siete katolíckych farností, nemocníc, škôl a univerzít. To všetko je veľkým dôvodom na vďaku.

Amerika je tiež krajinou veľkej viery. Váš ľud je dobre známy svojím zápalom pre náboženstvo a je hrdý na to, že patrí k modliacemu sa spoločenstvu. Má vieru v Boha a neváha sa so svojimi morálnymi pravdami zakorenenými v biblickej viere zapájať aj do verejných diskusií. Rešpekt pre slobodu vyznania je hlboko zakorenený v americkom povedomí, fakt, ktorý prispel k tomu, že táto krajina bola atraktívna pre generácie imigrantov pri hľadaní domova, v ktorom by mohli slobodne uctievať Boha podľa vlastného náboženského presvedčenia. V tomto kontexte som rád medzi Vami, biskupmi zo všetkých ctihodných východných cirkví spojení s nástupcom Petra: pozdravujem ich s osobitnou radosťou. Milí bratia, žiadam vás, aby ste ubezpečili vaše spoločenstvá o mojej hlbokej blízkosti a neustálej modlitbe, ako za nich, tak za mnohých bratov a sestry, ktorí zostali vo svojich domovských krajinách. Vaša prítomnosť v tejto krajine je pamäťou odvážneho svedectva Krista mnohých členov vašich spoločenstiev, najčastejšie v utrpení, v ich vlastiach. Je to tiež veľké obohatenie pre duchovný život v Amerike, keďže ponúka živý výraz katolíckosti cirkvi a rozmanitosť pre jej liturgické a náboženské tradície. A na tejto úrodnej pôde, vyživovanej tak početnými a rozličnými prameňmi, ste vy, ctení bratia v episkopáte povolaní, aby ste šírili semeno evanjelia. Toto ma vedie k otázke, ako môže v 21. storočí biskup naplniť čo najlepšie povolanie „aby každá vec bola nová v Kristovi, našej nádeji, ako môže viesť svoj ľud k stretnutiu so živým Bohom, prameňom nádeje, ktorý pretvára život, o ktorom hovorí evanjelium?“ (porov. Spe salvi, 4). Snáď potrebuje najmä zrútiť niektoré bariéry, ktoré bránia stretnutiu. Aj keď je pravdou, že v tejto krajine je pravý nefalšovaný náboženský duch, jemný vplyv sekularizmu môže predsa len naznačiť spôsob, v ktorom ľudia dovolia, aby viera ovplyvnila ich správanie. Ako sa to zhoduje - vyznávať v nedeľu našu vieru v kostole a potom, počas týždňa podporovať praktiky či lekárske procedúry, ktoré sú v rozpore s touto vierou? Je v súlade to, keď praktizujúci katolíci ignorujú alebo zneužívajú chudobných a emigrujúcich, podporujú také sexuálne správanie, ktoré je v rozpore s morálnou katolíckou náukou, alebo si berú za vlastné rozhodnutia, ktoré protirečia právu na život každej ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť? Je potrebné odporovať každej tendencii, ktorá by chápala náboženstvo len ako súkromnú vec. Len ak viera pripúšťa každý aspekt života sa kresťania stávajú skutočne otvorenými pre pretvárajúcu silu evanjelia.

Ďalšou prekážkou pri stretnutí s Bohom v bohatej spoločnosti je jemný vplyv materializmu, ktorý môže žiaľ, veľmi ľahko koncentrovať pozornosť na „stonásobne viac“ sľúbené Bohom v tomto živote na úkor večného života, ktorý prisľúbil v čase, ktorý príde (Mk 10,30).

Ľudia dnes cítia potrebujú byť povolaní k poslednej méte existencie. Potrebujú znovu cítiť, že v ich vnútri je obrovský smäd po Bohu. Potrebujú dostať príležitosť čerpať zo studnice jeho nekonečnej lásky. Je jednoduché byť očarení možnosťami, takmer nekonečnými, ktoré ponúka veda a technika, je ľahké pochybiť v myslení, že s vlastným úsilím môžeme dosiahnuť naplnenie tých najhlbších potrieb. Toto je ilúzia. Bez Boha, ktorý nám daruje to, čo sami nemôžeme dosiahnuť (porov. Spe salvi, 31), sú naše životy úplne prázdne. Ľudia cítia potrebu byť neustále povolaní k pestovaniu vzťahu s Ním, ktorý prišiel, aby sme my mali život hojnejší. (Jn, 10,10).

Účelom každej pastoračnej aktivity je katechetická práca, predmet našej kázne, centrum nášho sviatostného úradu, ktorý musí byť aj v pomoci ľuďom pri stanovení a živení rovnakého živého vzťahu s „Ježišom Kristom, našou nádejou“ (1 Tim,1,1).

V spoločnosti, ktorá pripisuje veľkú hodnotu osobnej slobode a autonómii, je jednoduché stratiť z dohľadu našu závislosť na ostatných, ako aj zodpovednosť, ktorú za nich máme. Tento dôraz individualizmu ovplyvnil dokonca aj Cirkev (porov. Spe salvi, 13-15), tým že dal vznik takému súcitu, ktorý neraz podčiarkuje náš osobný vzťah s Bohom na úkor volania byť členmi vykúpeného spoločenstva. A predsa od počiatku, Boh videl, že „nie je dobré byť človeku samému“ (Gn 2,18). Boli sme stvorení ako sociálne bytosti, ktoré nachádzajú naplnenie len v láske k Bohu a k blížnemu. Ak chceme skutočne obracať tvár k nemu, prameňu nášho života, musíme to robiť ako členovia Božieho ľudu (porov. Spe salvi, 14). Ak by sa čokoľvek zdalo, že ide proti každodennej kultúre, bola by to jednoducho ďalšia skúška akútnej potreby obnovenej evanjelizácie kultúry. Tu, v Amerike ste boli požehnaní katolíckym laicizmom, príznačným kultúrnou rôznosťou, ktorá kladie rôznorodé dary do služby cirkvi a spoločnosti. Laicizmus sa na vás pozerá, aby od vás získal povzbudenie, rady a smer.

V čase, ktorý je tak preplnený informáciami, nemôže byť dôležitosť formovania vo viere precenená. Americkí katolíci zabezpečili vysokú hodnotu náboženskej výchovy, ako v školách, tak v balíku programov formovania pre dospelých: je potrebné ho udržať a šíriť ďalej. Mužom a ženám, ktorí štedro vkladajú svoje schopnosti do charitatívnych činností treba pomáhať a obnovovať ich záujem cez „formovanie sŕdc“: „stretnutie s Bohom v Kristovi, ktorý v nich vyvoláva lásku a otvára ich myseľ druhým“ (Deus caritas est, 31). V čase, v ktorom pokroky v lekárskych vedách prinášajú mnohým novú nádej, môžu byť príčinou doteraz nepredstaviteľných etických problémov. A práve preto je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zabezpečiť dôkladné formovanie v morálnej náuke cirkvi tých katolíkov, ktorí pôsobia v oblasti zdravia. Múdre smerovanie je potrebné vo všetkých týchto apoštolských aktivitách, aby priniesli hojnú úrodu. Ak chcú skutočne zabezpečiť celkové dobro človeka, musia byť sami obnovení v Kristovi našej nádeji.

Ako ohlasovatelia evanjelia a vodcovia katolíckych spoločenstiev, ste tiež povolaní k tomu, aby ste sa zúčastnili na výmene názorov na verejnosti, aby ste pomohli vytvárať vhodné kultúrne postoje. V priestore, v ktorom je ocenená sloboda slova a silná a je povzbudená aj úprimná rozprava je váš hlas ten, ktorý je rešpektovaný, ktorý má toho toľko čo ponúknuť, najmä v diskusii o aktuálnych sociálnych a morálnych otázkach. Pri jasnom počúvaní evanjelia nielen formujte osoby vášho spoločenstva, ale v priestore širšej masovej komunikácie pomáhajte brániť odkaz kresťanskej nádeje v celom svete. Vplyv Cirkvi vo verejnej rozprave je jasný a zefektívňuje sa na mnohých rozličných stupňoch. V Spojených štátoch, ako aj inde sú už v platnosti mnohé zákony alebo sa o nich diskutuje, ktoré v katolíckej spoločnosti vzbudzujú obavy. Musíte ponúknuť jasné a jedinečné svedectvo v tejto oblasti.

Ešte dôležitejšie je otvoriť mysle a srdcia spoločenstva širšie k morálnej pravde a v tejto oblasti je ešte veľa práce. V tomto prostredí je kľúčová úloha veriacich laikov, aby boli takzvaným „kvasom“ v spoločnosti. Zatiaľ sa nedá povedať, že pri dnešných etických otázkach rozmýšľajú všetci katolíci v súlade s náukou Cirkvi. Opakujem ešte raz, je vašou povinnosťou, aby morálne formovanie, zabezpečené na každom stupni cirkevného života, odrážalo skutočnú náuku evanjelia života. V tomto smere je pre nás veľkou obavou situácia v rodine a v celej spoločnosti. Samozrejme, ako pripomenul kardinál George, témy posilnenia manželstva a rodinného života ste už zradili medzi priority vášho záujmu počas nasledujúcich rokov. V tohtoročnom odkaze pre Svetový deň pokoja som hovoril o základnom prínose, ktorým zdravý rodinný život prispieva k pokoju vnútri a medzi národmi. V rodine vidíme „niektoré základné súčasti pokoja, medzi ktoré patrí: spravodlivosť a láska medzi bratmi a sestrami, funkcia autorít vyjadrená rodičmi, láskavá služba slabším, malým, chorým, alebo starším členom rodiny, pomoc v ťažkostiach života, ochota prijať druhého, ak je to potrebné a odpustiť mu“. Rodina je základným miestom evanjelizácie, pri šírení viery, pri pomoci mladým oceniť dôležitosť náboženského praktizovania a nedeľnej úcty. Ako nebyť zmätený pri pozorovaní rapídneho úpadku rodiny, tej základnej zložky Cirkvi a spoločnosti? Rozvod a nevera stále narastajú, a mnohí mladí muži a ženy sa rozhodujú odkladať manželstvo, alebo ho úplne ignorovať. Pre niektorých mladých katolíkov sa sviatostné puto manželstva zdá byť takmer nerozlíšiteľné od civilného zväzku, alebo je vnímané ako jednoduchý súhlas pre žitie s ďalšou osobou neformálnym spôsobom a bez stability. Potom je tu viditeľný alarmujúci úpadok katolíckych manželstiev v USA, spolu s rastúcim číslom tých, ktorí spolu nažívajú bez vzájomného sa darovania v manželstve podľa Krista, cez pečať verejného prísľubu nerozlučiteľného zväzku - to jednoducho chýba. V takomto prostredí chýba bezpečné zázemie pre deti, potrebujú ho, aby z nich mohli vyrásť ľudské bytosti a tým sa rúcajú stabilné piliere v spoločnosti, ktoré sú dôležité, ak sa chce udržať morálne centrum spoločenstva. Tak, ako učil môj predchodca Ján Pavol II.: „Prvý zodpovedný za rodinnú pastoráciu v diecéze je biskup... On musí venovať záujem, čas, svoju osobnosť, ale najmä svoju podporu rodinám a ostatným... pomáhať v pastorácii rodín.“ (Familiaris consortio, 73) Je Vašou úlohou silno hlásať predmet viery a pravdy, ktoré hovoria o inštitúte manželstva, chápajúc ho ako životný sľub medzi mužom a ženou, otvorený k šíreniu života. Tento odkaz by mal znieť dnešným ľuďom, pretože je základným, nepodmieneným „áno“ životu, láske a túžbam srdca našej spoločnej ľudskosti, zatiaľ čo sa usilujeme dosiahnuť plnosť našej hlbokej túžby v dôvernom vzťahu s ostatnými a s Pánom. V kontraste s evanjeliom života sú tu znaky, prítomné v Amerike, ale aj inde a ktoré sú veľkou hanbou: sexuálne zneužívanie maloletých. Mnohí z Vás ste mi hovorili o veľkej bolesti, ktorou prešli Vaše spoločenstvá, keď muži Cirkvi zradili svoje kňazské povinnosti a úlohy s takým vážnym nemorálnym správaním. V snahách o eliminovanie tohto zla všade, kde sa vyskytne, si buďte istí, že máte podporu v modlitbách Božieho ľudu všade na svete. Pre Vás nech je prioritou prejavenie súcitu a podpory obetiam: je to zodpovednosť, ktorú máte od Boha, zodpovednosť pastierov ošetriť rany spôsobené každým narušením dôvery, pomáhať pri uzdravení, zabezpečiť zmierenie a priblíženie sa s láskavou starostlivosťou k tým, ktorí boli tak vážne poškodení. Odpoveď na takúto situáciu nie je ľahká, a ako naznačil predseda Vašej biskupskej konferencie, bola „neraz vedená tým najhorším spôsobom“. Teraz, keď sú rozmer a vážnosť problému zreteľnejšie, mohli ste si osvojiť vhodnejšie pomocné a disciplinárne opatrenia a zabezpečiť bezpečné prostredie, ktoré by ponúklo najvyššiu ochranu mladým. Treba spomenúť, že obrovská väčšina kňazov a rehoľníkov v Amerike tvorí úžasné dielo v ich práci – v prinášaní oslobodzujúceho posolstva Evanjelia osobám zvereným do ich opatery, je ale veľmi dôležité, aby zraniteľní boli vždy v bezpečí pred tými, ktorí by im mohli spôsobiť zranenia. Z tohto hľadiska Vaše úsilie ošetrovať a ochraňovať prináša veľké ovocie nielen tým, ktorí sú pod Vašou pastoračnou ochranou, ale aj celej spoločnosti. Ak chceme, aby dosiahli úplný cieľ, je potrebné, aby opatrenia a stratégie, ktoré si osvojíte, boli zahrnuté do širšieho kontextu. Deti majú pravo rásť v zdravom ponímaní sexuality a jej pravého miesta v ľudských vzťahoch. Mali by byť ušetrené ponižujúcich prejavov a surových manipulácií sexuality, tak rozšírenej v dnešnej dobe. Majú právo byť vychovávané v skutočných morálnych hodnotách zakorenených v samotnej dôstojnosti človeka. Toto nás privádza späť k úvahe o hlavnej úlohe rodiny a potrebe podporovať evanjelium života. Čo vlastne znamená ochrana detí, o ktorej hovoríme, veď pornografia a násilie sú súčasťou toľkých domácností prostredníctvom médií, dnes tak široko dostupných? Je potrebné znovu prehodnotiť hodnoty, ktoré by podchytili spoločnosť, aby sme mohli hlas morálneho formovania ponúknuť mladým ľuďom ako aj dospelým. Všetko tu zohráva svoju úlohu – nielen rodičia, duchovní vodcovia, učitelia a katechéti, ale aj médiá a zábavný priemysel. Áno, každý člen spoločnosti môže prispieť k tejto morálnej obnove a ťažiť z nej. Skutočne sa starať o mladých a budúcnosť našej civilizácie znamená objaviť našu zodpovednosť pri podporovaní a prežívaní tých skutočných morálnych hodnôt, ktoré samotné podporujú rozvoj ľudskej osoby. Je Vašou úlohou, úlohou pastierov, ktorí majú ako vzor Krista, dobrého Pastiera silno podporovať takéto posolstvo a čeliť hriechu zneužitia v tomto širokom kontexte sexuálneho správania. Okrem toho, v rozpoznaní problému a pri jeho zdolávaní, keď sa prihodí v duchovnom kontexte, môžete ponúknuť správny smer aj ostatným – keďže toto zlo sa nenachádza len vo vnútri Vašich diecéz, ale v každej oblasti spoločnosti. Tá si vyžaduje jasnú a spoločnú odpoveď.

Aj kňazi potrebujú vaše vedenie a vašu blízkosť počas týchto ťažkých časov. Zažili hanbu z toho, čo sa stalo a mnohí z nich cítia, že čiastočne stratili dôveru, ktorej sa im predtým dostávalo. Nie je málo tých, ktorí zakúšajú Kristovu blízkosť v jeho utrpení a zároveň sa usilujú čeliť následkom súčasnej krízy. Biskup, ako otec, brat a priateľ svojich kňazov im môže pomôcť vyťažiť duchovné ovocie z jednoty s Kristom, keď im pomôže uvedomiť si posilňujúcu Pánovu prítomnosť uprostred utrpenia a povzbudzujúc ich, aby kráčali s Pánom na ceste nádeje (por. Spe salvi, 39). Ako pred šiestimi rokmi poznamenal pápež Ján Pavol II., „je potrebné, aby sme mali dôveru, že tento čas skúšky prinesie očistenie celého katolíckeho spoločenstva“, čo povedie „k svätejšiemu kňazstvu, k svätejšiemu episkopátu a k svätejšej Cirkvi“ (Posolstvo kardinálom USA, 23. apríla 2002, 4). Sú tu mnohé znamenia, ktoré poukazujú nato, že v budúcnosti k takémuto očisteniu naozaj príde. Neustála Kristova prítomnosť uprostred utrpenia postupne preniká svetlom naše tmy. Všetko sa skutočne obnoví v Ježišovi Kristovi, ktorý je našou nádejou.

V tejto chvíli životne dôležitou súčasťou vašej úlohy je posilňovať vzťahy s vašimi kňazmi, osobitne v tých prípadoch, kedy nastalo napätie medzi kňazmi a biskupmi následkom krízy. Je dôležité, aby ste neustávali v preukazovaní voči nim vašu starostlivosť, podporu a vedenie prostredníctvom vášho príkladu. Takto im určite pomôžete stretnúť sa so živým Bohom a nasmerujete ich k tej nádeji, ktorá premieňať náš život, ako o tom hovorí evanjelium. Ak vy sami budete žiť spôsobom, ktorý je radikálnym nasledovaním Krista, Dobrého pastiera, ktorý dáva život pre svoje ovečky, inšpirujete aj vašich bratov kňazov k tomu, aby sa nanovo venovali službe svojho stáda s veľkorysosťou, ktorá charakterizuje Krista. V skutku, jasnejšie sústredenie sa na imitáciu Krista v svätosti života je to, čo je naozaj potrebné, ak chceme ísť dopredu. Je treba, aby sme znovu objavili radosť zo života, ktorý je zameraný na Krista, pestujúc čnosti a ponoriac sa do modlitby. Ak veriaci vedia, že ich pastier je človekom, ktorý sa modlí a obetuje im svoj život službe, ich odpoveď bude vrúcna a plná lásky, ktorá bude živiť a podporovať život celého spoločenstva.

Čas, ktorý venujeme modlitbe nikdy nie je zbytočný, navzdory tomu, že na nás zo všetkých strán doliehajú rozličné dôležité povinnosti. Adorácia Krista nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti je predĺžením a zintenzívnením tej jednoty s Ním, ktorú nadobúdame počas slávenia Eucharistie (por. Sacramentum caritatis, 66). Rozjímanie nad tajomstvami modlitby ruženca oslobodzuje všetku ich spasiteľnú silu, pripodobňujúc nás, zjednocujúc a zasväcujúc Ježišovi Kristovi (por. Rosarium Virginis Mariae, 11.15). Vernosť liturgii hodín nám poskytuje istotu, že celý náš deň bude posvätený, pričom nám bude pripomínať neustálu potrebu zostať sústredenými pri plnení Božej vôle, navzdory všetkým naliehavostiam a rozptýleniam, ktoré sa môžu vynoriť vzhľadom na naše rozličné povinnosti. Takýmto spôsobom zbožnosť nám pomáha hovoriť a konať in persona Christi, v osobe Krista – učiť, viesť a posväcovať veriacich v Ježišovom mene a sprostredkovávať jeho zmierenie, uzdravenie a lásku všetkým jeho milovaným bratom a sestrám. Toto radikálne nasledovanie Krista, Dobrého pastiera je v centre našej pastoračnej služby a ak sa otvoríme v modlitbe moci Ducha, dá nám dary, ktoré potrebujeme k naplneniu nášho poslania, bez toho, žeby sme museli byť ustarostení o to „čo a ako budeme hovoriť“ (Mt 10,19).

Prv než ukončím tento príhovor, ktorý som vám adresoval tento dnešný večer, zverujem Cirkev vo vašej krajine celkom osobitným spôsobom materinskej starostlivosti a orodovaniu Nepoškvrnenej Márii, patrónky USA. Kiež ona, ktorá nosila pod srdcom nádej všetkých národov, oroduje za ľud tohto národa, aby sa všetci stali novými v Ježišovi Kristovi, v Jeho synovi. Drahí bratia biskupi, ubezpečujem vás všetkých tu prítomných o mojom hlbokom priateľstve a mojej účasti na vašich pastoračných starostiach. Všetkým vám, kňazom, rehoľníkom a veriacim laikom zo srdca udeľujem apoštolské požehnania, ktoré je znakom radosti a pokoja v zmŕtvychvstalom Kristovi."

( TK KBS, RV sg, ls;jk ) 20080417029   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]