„Drahí bratia a sestry,evanjelium Tretej veľkonočnej nedele predstavuje známy príbeh o emauzských učeníkoch (porov. Lk 24, 13 – 35). Hovorí sa v ňom o dvoch Kristových učeníkoch, ktorí deň po sobote, teda na tretí deň po Ježišovej smrti, smutní a ubití opúšťajú Jeruzalem a smerujú do neďalekej dedinky zvanej Emauzy. Počas cesty sa k nim pridáva zmŕtvychvstalý Ježiš, oni ho však nespoznávajú. Vidí ich skleslosť a na základe Písma im vysvetľuje, že Mesiáš musel trpieť a zomrieť, aby dosiahol svoje oslávenie. Potom s nimi vstúpil do domu, posadil sa za stôl, rozlomil a požehnal chlieb. V tú chvíľu ho spoznali, on sa im však stratil z očí a zanechal ich plných úžasu nad rozlomeným chlebom, ktorý sa stal novým znamením jeho prítomnosti. Obidvaja sa ihneď vrátili do Jeruzalema a porozprávali ostatným učeníkom, čo sa im prihodilo.
Oblasť Emauz nikdy nebola presne identifikovaná. Existujú rôzne hypotézy, čo možno chápať aj tak, že Emauzy sú vlastne kdekoľvek: cesta, ktorá k nim vedie, je putovaním každého kresťana, ba dokonca každého človeka. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa stáva naším sprievodcom na cestách, aby v našich srdciach znovu rozdúchal plameň viery a nádeje a aby pre nás lámal chlieb večného života. V rozhovore učeníkov s neznámym pútnikom osobitne zaráža výraz evanjelistu Lukáša, ktorý vkladá do úst jednému z nich: „My sme dúfali...“ (24, 21). Minulý čas tohto slovesa vyjadruje všetko: verili sme, nasledovali sme, dúfali sme..., teraz sa však všetko skončilo. Aj Ježiš z Nazareta, ktorý sa javil ako prorok mocný v skutkoch i slovách, zlyhal, a my sme sklamaní.
Dráma emauzských učeníkov je akoby zrkadlom situácie, v ktorej sa nachádzajú mnohí dnešní kresťania. Zdá sa, že nádej viery zlyhala. Viera niekedy prechádza krízou v dôsledku negatívnych skúseností, ktoré vyvolávajú dojem, že Pán nás opustil. Táto cesta do Emauz sa však stáva cestou očisťovania a dozrievania našej viery v Boha. Aj dnes môžeme vstúpiť do rozhovoru s Ježišom, načúvajúc jeho slovu. On aj dnes láme pre nás chlieb a v spôsobe chleba nám dáva seba samého. Stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom je tak možné aj dnes a vedie nás k hlbšej, opravdivejšej viere a - ak to tak možno povedať – aj vyskúšanej ohňom veľkonočných udalostí. Je to silná viera, pretože je živená nie ľudskými myšlienkami, ale Božím slovom a jeho reálnou prítomnosťou v Eucharistii.
Táto úžasná evanjeliová stať obsahuje štruktúru svätej omše: v prvej časti počúvanie Božieho slova prostredníctvom Písma, v druhej časti eucharistická liturgia a prijímanie Krista prítomného vo sviatosti jeho tela a krvi. Cirkev sa živí z týchto dvoch stolov a tak sa neustále buduje, zo dňa na deň sa obnovuje vo viere, v nádeji a v láske. Modlime sa, aby na príhovor Panny Márie každý kresťan a každé kresťanské spoločenstvo opäť prežili skúsenosť emauzských učeníkov a tak znovu objavili milosť premieňajúceho stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom.“
