Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 2. marca napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
počas týchto pôstnych nedieľ nás liturgia prostredníctvom Jánových evanjeliových textov uvádza do tajomstva krstu. Minulú nedeľu Ježiš prisľúbil Samaritánke dar ,živej vody´, dnes, keď uzdravuje slepého, sa zjavuje ako ,svetlo sveta´. Na budúcu nedeľu, keď budeme čítať o vzkriesení Lazára, sa predstaví ako ,vzkriesenie a život´. Voda, svetlo, život sú symboly krstu, sviatosti, ktorá ,ponára´ veriacich do tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Krista, pričom ich oslobodzuje od otroctva hriechu a dáva im večný život.
Pozastavme sa v krátkosti nad rozpravou slepého od narodenia (Jn 9, 1 – 41). Učeníci v duchu všeobecnej mentality tých čias považovali za samozrejmé, že jeho slepota je dôsledkom buď jeho vlastného hriechu, alebo hriechu jeho rodičov. Ježiš však odmieta tento predsudok a hovorí: ,Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky´ (Jn 9, 3). Akú útechu nám poskytujú tieto jeho slová! Umožňujú nám počuť živý hlas Boha, ktorý je starostlivou a múdrou Láskou! Pri človeku poznačenom ohraničením a utrpením Ježiš nemyslí na možné hriechy, ale na vôľu Boha, ktorý stvoril človeka pre život. Preto slávnostne vyhlasuje: ,Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal... Kým som na svete, som svetlo sveta´ (Jn 9, 4 – 5). A hneď prešiel k činu: napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom potrel oči slepému. Týmto gestom naráža na stvorenie človeka, ktoré Biblia podáva prostredníctvom symbolu stvárnenej hliny oživenej Božím dychom (porov. Gn 2, 7). Slovo Adam totiž znamená zem a ľudské telo je naozaj zložené z prvkov zeme. Ježiš týmto uzdravením tvorí nové stvorenie. Toto uzdravenie však vyvoláva vzrušenú diskusiu, lebo Ježiš ho uskutočnil v sobotu, čím podľa farizejov porušil zákon o sviatočnom dni. Na konci rozprávania farizeji ,vyháňajú von´ Ježiša i slepca. Jedného preto, lebo porušil zákon, a druhého preto, lebo hoci je uzdravený, je hriešnikom od narodenia.
Uzdravenému slepcovi Ježiš zjavuje, že prišiel na svet, aby vykonal súd - aby slepých, ktorých možno uzdraviť, oddelil od tých, ktorí sa nechcú dať uzdraviť, lebo sa domnievajú, že sú zdraví. V človeku je naozaj silné pokušenie vybudovať si ideologický bezpečnostný systém. Dokonca aj samotné náboženstvo sa môže stať prvkom tohto systému podobne ako ateizmus či laicizmus, čím sa však človek stáva oslepeným vlastným egoizmom. Drahí bratia, nechajme sa uzdraviť Ježišom, ktorý chce a môže nám darovať Božie svetlo! Vyznajme našu slepotu, našu krátkozrakosť a predovšetkým to, čo Biblia nazýva ,ťažkým hriechom´ (porov. Ž 18, 14) – pýchu. Kiež nám v tomto pomáha najsvätejšia Mária, ktorá tým, že porodila Krista v tele, dala svetu opravdivé svetlo.“
