Vatikán (24. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes ráno navštívil rímsku farnosť Santa Maria Liberatrice, kde o 9.00 hod. predsedal svätej omši. Napoludnie sa pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry,
v túto tretiu pôstnu nedeľu nám liturgia tento rok poskytuje jeden z najkrajších a najhlbších biblických textov: Ježišov rozhovor so Samaritánkou (por. Jn 4,5 – 42). Svätý Augustín, o ktorom mávam práve terajšie stredajšie katechézy, bol fascinovaný touto rozpravou a urobil na ňu nezabudnuteľný komentár. Je nemožné v krátkom vysvetlení podať celé bohatstvo tohto evanjeliového textu: je potrebné ho čítať a meditovať osobne, stotožniť sa s touto ženou, ktorá v istý deň, podobne ako to robievala každý iný deň, šla nabrať vodu zo studne a stretla sa s Ježišom, ktorý sedel pri studni, „unavený z cesty“, počas obedňajšej horúčavy. „Daj sa mi napiť“, povedal jej, pričom ona ostala prekvapená, lebo nebolo zvykom, žeby nejaký žid sa obrátil na samaritánsku ženu, o to viac, keď ju nepoznal. Úžas ženy sa však ešte umocnil, keď Ježiš začal hovoriť o „živej vode“, ktorá je schopná uhasiť smäd a stať sa v jej živote „prameňom vody prúdiacej do večného života“, pričom jej dal poznať, že vie o jej osobnom živote, zjavil jej tiež, že prišla hodina, keď je potrebné uctievať jediného pravého Boha, a nakoniec sa jej zdôveril s tým, že je Mesiáš, čo bolo veľkou zriedkavosťou.
Všetko toto sa odohralo počnúc reálnou skúsenosťou a pocitom smädu. Téma smädu sa v skutku prelína celým Jánovým evanjeliom. Od stretnutia so Samaritánkou, k veľkému proroctvu počas sviatkov Stánkov (Jn 7,37 – 38), až po kríž, keď Ježiš, prv než zomrel, vyslovil slová aby naplnil Písma: „Žíznim“ (Jn 19,28). Ježišov smäd je bránou, ktorá vedie k tajomstvu Boha, ktorý sa stal smädným, aby mohol uhasiť náš smäd, podobne ako sa stal chudobným preto, aby nás mohol zahrnúť svojim bohatstvom (por. 2 Kor 8,9). Áno, Boh žízni po našej viere a našej láske. Ako dobrý a milosrdný otec túži pre nás všetko pomyselné dobro a týmto dobrom je On sám. Samaritánka naopak predstavuje existenčnú neuspokojenosť toho, kto nenašiel to, čo hľadá: mala „päť manželov“ a teraz žije s ďalším mužom, jej chodenie po vodu predstavuje život opakovaných rezignácií. Všetko sa však pre ňu zmenilo v tento deň, vďaka rozhovoru s pánom Ježišom, ktorý sa jej vnútorne dotkol tak hlboko, že zanechala nádobu s vodou a utekala oznámiť ľudom mesta, kde bývala: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?” (Jn 4,28 – 29).
Drahí bratia a sestry, otvorme aj my svoje srdcia, aby sme s dôverou počuli Božie slovo a tak mohli, podobne ako Samaritánka, stretnúť Ježiša, ktorý nám zjavuje svoju lásku keď vraví: Mesiáš, tvoj Spasiteľ „to som ja, čo sa rozprávam s tebou" (Jn 4,26). Kiež nám túto milosť vyprosí Panna Mária, ktorá bola prvou a dokonalou učeníčkou Slova, ktoré sa stalo Telom“
