Vatikán (2. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. v nedeľu predpoludním navštívil nemocnicu Rádu maltézskych rytierov v Ríme, aby vyjadril svoju duchovnú a pastoračnú podporu pacientom postihnutým mozgovými chorobami a ich rodinným príslušníkom. V nemocnici ho privítal veľmajster rádu Andrew Bertie. Po slávení Eucharistie Svätý Otec navštívil jednotlivé oddelenia zdravotníckeho zariadenia a zastavil sa pri pacientoch, ktorí sa zotavujú po prebudení z kómy. Napoludnie sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry,
v prvú adventnú nedeľu začína nový liturgický rok: Boží ľud sa vydáva na púť, aby prežíval tajomstvo Krista v dejinách. Kristus je ten istý včera, dnes a navždy (porov. Hebr 13, 8). Dejiny sa však neustále menia a treba ich opätovne evanjelizovať, obnovovať zvnútra, pričom však jedinou novosťou je Kristus. On je ich skutočným naplnením, žiariaca budúcnosť človeka a sveta. Zmŕtvychvstalý Ježiš je Pánom, ktorému Boh podrobí všetkých nepriateľov vrátane samotnej smrti (porov. 1 Kor 15, 25 – 28). Advent je preto vhodným časom, aby sme v našich srdciach prebudili očakávanie toho, ,ktorý je, ktorý bol a ktorý príde’ (Zjv 1, 8). Boží Syn prišiel v Betleheme už pred dvadsiatimi storočiami, prichádza v každej chvíli do každej duše a každého spoločenstva, ktoré sú ochotné ho prijať. Opäť príde na konci čias, ,aby súdil živých i mŕtvych’. Veriaci preto neustále bdie, je oživovaný vnútornou nádejou na stretnutie Pána, ako hovorí žalmista: ,Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo; moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia zornicu’ (Ž 13, 5 – 6).
Táto nedeľa je teda jedinečným spôsobom vhodná na to, aby som ponúkol celej Cirkvi a všetkým ľuďom dobrej vôle moju druhú encykliku, ktorú som venoval práve téme kresťanská nádej. Jej názov je Spe salvi, pretože začína slovami sv. Pavla: ,Spe salvi facti sumus’ – V nádeji sme spasení (Rim 8, 24). V tomto podobne ako aj na iných miestach Nového zákona, slovo ,nádej’ je úzko späté so slovom ,viera’. Je to dar, ktorý mení život toho, kto ho prijme, ako o tom svedčí skúsenosť mnohých svätých. V čom spočíva táto nádej, taká veľká a taká dôveryhodná, že môžeme povedať, že máme v nej ,spásu’? Vo svojej podstate spočíva v poznaní Boha, v objavení jeho otcovského a milosrdného srdca. Ježiš svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním nám zjavil jeho tvár. Božiu tvár takú veľkú v láske, v neochvejnej nádeji, že ani smrť ju nemôže narušiť, lebo život toho, kto sa zveruje tomuto Otcovi sa otvára perspektíve večnej blaženosti.
Rozvoj moderných vied čoraz viac vytláčal vieru a nádej do súkromnej, individuálnej sféry, dnes sa preto jasne a niekedy dramaticky ukazuje, že človek a svet potrebujú Boha - skutočného Boha! –, inak ostanú bez nádeje. Veda bezpochyby významne prispieva k rozvoju ľudstva, nedokáže ho však spasiť. Človek je vykúpený láskou, ktorá jeho osobný a sociálny život pretvára k dobrému. Preto táto veľká nádej, plná a definitívna prichádza od Boha, ktorý nás v Ježišovi navštívil a daroval nám život, a v ňom opäť príde na konci vekov. V Kristovi máme nádej, jeho očakávame! Spolu s Máriou, jeho Matkou, Cirkev ide v ústrety Ženíchovi: robí to prostredníctvom skutkov lásky, pretože nádej sa podobne ako viera prejavuje v láske. Prajem vám všetkým požehnaný advent!“
