Vatikan (4. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 4. novembra napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry,
dnešná liturgia nám predkladá na meditáciu známy evanjeliový príbeh stretnutia Ježiša so Zachejom v Jerichu. Kto bol Zachej? Bol to bohatý muž, ,colník’, teda vyberač daní pre rímsky štát, a preto považovaný za verejného hriešnika. Keď sa dozvedel, že Ježiš prechádza Jerichom, pocítil v sebe veľkú túžbu vidieť ho, a keďže bol nízkej postavy, vyliezol na strom. Ježiš sa práve pod týmto stromom zastavil a zavolal ho po mene: ,Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!’ (Lk 19, 5).
Aké hlboké posolstvo je v tejto jednoduchej vete! ,Zachej’: Ježiš oslovuje menom človeka, ktorým všetci opovrhujú. ,Dnes’: Áno, práve teraz nadišla chvíľa jeho spásy. ,Musím zostať’: Prečo ,musím’? Lebo nebeský Otec, bohatý na milosrdenstvo, chce, aby Ježiš išiel hľadať ,a zachrániť, čo sa stratilo’ (Lk 19, 10).
Milosť tohto nepredvídateľného stretnutia úplne zmenila Zachejov život: ,Pane,’ vyznal Ježišovi, ,polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne’ (Lk 19, 8). Evanjelium znovu potvrdzuje, že láska vychádzajúca z Božieho srdca a pôsobiaca v srdci človeka je silou, ktorá obnovuje svet.
Táto pravda sa osobitne zrkadlí vo svedectve svätca, ktorého pamiatka pripadá na dnešný deň, Karola Boromejského, milánskeho arcibiskupa. Žil v 16. storočí a pre svoju lásku, pravé učenie, apoštolskú horlivosť a predovšetkým modlitbu je vzorom príkladného pastiera. ,Duše,’ hovorieval, ,sa získavajú na kolenách.’ Už vo veku 25 rokov bol vysvätený za biskupa. Počas svojho života zaviedol do praxe učenie Tridentského koncilu, ktorý kňazom nariadil zdržiavať sa vo svojich diecézach, a úplne sa oddal ambroziánskej cirkvi: trikrát ju s osobitnou pozornosťou navštívil, zvolal šesť provinčných a jedenásť diecéznych synod. Zakladal semináre na formáciu novej generácie kňazov, budoval nemocnice a celý svoj rodinný majetok použil na službu chudobným. Bránil práva Cirkvi proti mocipánom, obnovil rehoľný život a založil novú kongregáciu pre svetských kňazov, tzv. oblátov. V roku 1576, keď v Miláne zúril mor, navštevoval a utešoval chorých a rozdal im všetok svoj majetok. Jeho motto spočívalo v jedinom slove: Humilitas (Pokora). Pokora ho podobne ako Pána Ježiša viedla k tomu, aby sa zriekol seba samého a stal sa služobníkom všetkých.
V tejto súvislosti si spomínam aj na môjho cteného predchodcu Jána Pavla II., ktorý s úctou nosil jeho meno. Zverme orodovaniu sv. Karola všetkých biskupov na celom svete a ako vždy zároveň prosme o nebeskú ochranu Najsvätejšiu Máriu, Matku Cirkvi.“
