Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 28. októbra napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry,
dnes ráno boli na Námestí sv. Petra vyhlásení za blahoslavených 498 mučeníci, zavraždení v Španielsku v 30. rokoch minulého storočia. Ďakujem prefektovi kongregácie pre kauzy svätých kardinálovi José Saraiva Martinsovi, ktorý predsedal tejto slávnosti, a srdečne pozdravujem všetkých pútnikov, ktorí sem pri tejto príležitosti prišli.
Zapísanie takého veľkého počtu mučeníkov do zoznamu blahoslavených súčasne poukazuje na to, že najvyššie svedectvo krvi nie je vyhradené len niektorým jednotlivcom, ale je to reálna skutočnosť dotýkajúca sa celého kresťanského ľudu. Ide totiž o mužov a ženy rôzneho veku, povolania a sociálneho statusu, ktorí zaplatili svojím životom za vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. O nich plne platia slová sv. Pavla, ktoré zaznievajú v liturgii dnešnej nedele: ,Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval’ (2 Tim 4, 6 – 7). Pavol, väznený v Ríme, vidiac, že hodina jeho smrti sa blíži, uvažuje a bilancuje svoj život s pocitom vďačnosti a nádeje. Prežíva pokoj v Bohu i v sebe samom a smrti čelí s jasnou mysľou vo vedomí, že celý život zasvätil bezvýhradnej službe evanjeliu.
Mesiac október, osobitne venovaný misionárskemu poslaniu, sa takto končí žiarivým svedectvom španielskych mučeníkov, ktorí sa pripájajú k ďalším mučeníkom - Albertine Berkenbrockovej, Emmanuelovi Gómez Gonzálesovi, Adiliovi Daronchovi a Franzovi Jägerstätterovi, blahorečeným v uplynulých dňoch v Brazílii a v Rakúsku. Ich príklad je svedectvom, že krst pozýva všetkých kresťanov na účasť pri šírení Božieho kráľovstva s odvahou, ak je to potrebné, až po obetu vlastného života. Zaiste, nie všetci sú povolaní na mučeníctvo krvi. Existuje však aj nemenej významné ,nekrvavé mučeníctvo’, akým bolo napríklad mučeníctvo Celiny Chludinskej Borzeckej, blahorečenej včera v Ríme, ktorá bola manželkou, matkou rodiny, vdovou a napokon rehoľníčkou. Je totiž príkladom tichého a zároveň hrdinského svedectva mnohých kresťanov, ktorí žijú evanjelium bez kompromisov, plnia si povinnosti a veľkoryso sa venujú službe chudobným.
Pre dnešnú sekularizovanú spoločnosť je toto mučeníctvo každodenného života viac ako kedykoľvek predtým dôležitým svedectvom. Je to pokojný zápas lásky, ktorý - ako hovorí sv. Pavol - každý kresťan musí neustále podstupovať, je to závod, v ktorom ide o šírenie evanjelia, a zaväzuje nás až do smrti. Kiež nám v našom každodennom svedectve pomáha a stojí pri nás Panna Mária, Kráľovná mučeníkov a Hviezda evanjelizácie.“
