Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 30. septembra napoludnie, ešte stále zo svojho letného sídla v Castel Gandolfe, pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
dnešné Evanjelium podľa Lukáša predkladá podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi (Lk 16, 19 – 31). Boháč zosobňuje nespravodlivé používanie bohatstva človekom, ktorý ho využíva na egoistický a bezuzdný luxus a premýšľa len o tom, ako uspokojiť seba samého, bez toho, aby prejavil záujem o žobráka pri svojich dverách. Chudobný, naopak, predstavuje človeka, o ktorého sa stará iba Boh. Na rozdiel od boháča má meno, Lazár, to je skratka mena Eleazár, čo v preklade znamená ,Boh mu pomáha’. Ten, na koho všetci zabudli, na toho Boh nezabúda. Ten, kto nič neznamená v očiach iných, je vzácny v očiach Pána. Biblický príbeh poukazuje na to, ako Božia spravodlivosť vynahradí pozemskú nespravodlivosť. Lazár je po smrti prijatý v ,Abrahámovom lone’, teda do večnej blaženosti, boháč, naopak, končí ,v pekelných mukách’. Ide o nový stav vecí, ktorý je nezvratný a definitívny. Preto je nevyhnutné urobiť počas života to, čo treba, lebo po smrti už nič zmeniť nemožno.
Toto podobenstvo môžeme interpretovať aj zo sociálneho hľadiska. Nezabudnuteľný výklad poskytol pápež Pavol VI. v encyklike Populorum progressio publikovanej pred 40 rokmi. Keď sa Pavol VI. zaoberal problémom zápasu proti hladu, napísal: ,Ide o budovanie sveta, v ktorom by sloboda nebola iba prázdnym slovom a v ktorom by chudobný Lazár mohol sedieť za tým istým stolom ako boháč’ (čl. 47). Príčinou mnohých stavov biedy – ako sa spomína v encyklike – sú na jednej strane ,poroby’, ktorých pôvodcom je sám človek, a na druhej strane ,nedostatočne ovládaná príroda’ (porov. čl. 47). Žiaľ, niektoré národy trpia pod ťarchou obidvoch príčin. Ako v tejto chvíli nepomyslieť predovšetkým na krajiny subsaharskej Afriky, ktoré boli v uplynulých dňoch zasiahnuté ničivými záplavami? Nemôžeme však zabudnúť ani na mnohé ďalšie humanitárne naliehavé situácie na rôznych miestach našej planéty, v ktorých konflikty motivované bojom o politickú a ekonomickú moc zhoršujú už aj tak závažné poškodzovanie životného prostredia. Výzva, ktorú svojimi ústami tlmočil Pavol VI., ,hladujúce národy sa dnes obracajú dramatickým spôsobom na národy žijúce v nadbytku,’ (čl. 3), si podnes uchovala svoju naliehavosť. Nemôžeme povedať, že nepoznáme cestu, po ktorej treba ísť: máme Zákon a Prorokov, hovorí nám Ježiš v dnešnom evanjeliu. Ten, kto ich nechce počuť, nezmenil by sa, ani keby niekto z mŕtvych vstal a prišiel ho napomenúť.
Kiež nám Panna Mária pomáha využiť prítomný čas, aby sme toto Božie slovo vedeli počúvať i uvádzať do praktického života. Kiež nám vyprosí, aby sme sa stávali čoraz pozornejšími k potrebám bratov, ktorí trpia núdzu, a aby sme boli ochotní deliť sa s nimi, či už máme veľa, alebo málo, a tak od samých seba začali šíriť logiku a štýl autentickej solidarity.“
