Pápež Benedikt XVI. v nedeľu 23. septembra doobeda navštívil taliansku diecézu Velletri-Segni na predmestí Ríma. O 9.30 na Námestí sv. Klementa pred tamojšou katedrálou predsedal eucharistickej slávnosti. Po jej skončení sa Svätý Otec vrátil do letného sídla v Castel Gandolfe, kde sa napoludnie spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
dnes ráno som navštívil diecézu Velletri, v ktorej som bol titulárnym kardinálom niekoľko rokov. Bolo to rodinné stretnutie, ktoré mi umožnilo oživiť si minulosť, bohatú na duchovné a pastoračné skúsenosti. Keď som počas slávnostnej eucharistickej bohoslužby komentoval liturgické texty, vo svojej reflexii som sa pozastavil nad správnym používaním pozemských dobier, teda nad témou, ktorú počas týchto nedieľ evanjelista Lukáš dáva do našej pozornosti z rozličných pohľadov. Rozprávaním podobenstva o nepoctivom, ale opatrnom správcovi Kristus učí svojich učeníkov, ako najvhodnejšie používať peniaze a materiálne bohatstvo, teda deliť sa o ne s chudobnými, a tak si získať ich priateľstvo - s víziou nebeského kráľovstva. ,Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov,’ (Lk 16, 9) hovorí pán Ježiš v Lukášovom evanjeliu. Peniaze nie sú samy osebe ,nepoctivé’, avšak viac ako čokoľvek iné môžu človeka uzatvoriť v slepom egoizme. Ide teda o uskutočnenie akejsi ,konverzie’ ekonomických dobier: nepoužívať ich iba na vlastné dobro, ale myslieť aj na potreby chudobných, napodobňovať Krista, ktorý – ako píše sv. Pavol – ,hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili’ (2 Kor 8, 9). Zdá sa to paradoxné: Kristus nás neobohatil svojím bohatstvom, ale svojou chudobou, teda svojou láskou, ktorá ho priviedla až k úplnému sebadarovaniu sa nám.
Tu sa otvára široké a komplexné pole úvah o téme bohatstva a chudoby aj na svetovej rovine, kde sa stretajú dve ekonomické logiky: logika zisku a logika rozdeľovania dobier, ktoré nie sú v rozpore, ak je ich vzťah vhodne usporiadaný. Katolícka sociálna náuka vždy zdôrazňovala, že prioritou je spravodlivé rozdeľovanie dobier. Zisk je, pravdaže, legitímny a v správnej miere aj nutný pre ekonomický rozvoj. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Centesimus annus napísal: ,Moderné hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda človeka, ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach’ (čl. 32). Tiež však zdôrazňuje, že kapitalizmus nemožno považovať za jediný uplatniteľný ekonomický model (porov. čl. 35). Ekologická situácia a hlad vo svete čoraz s väčšou naliehavosťou poukazujú na skutočnosť, že ak prevažuje logika zisku, narastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými a tiež ničivé vyčerpávanie našej planéty. Keď však prevládne logika spolupatričnosti a solidarity, možno tento kurz zmeniť a nasmerovať ho na spravodlivý a plodný rozvoj.
Najsvätejšia Mária, ktorá vo svojom Magnifikate povedala: ,Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno’ (Lk 1, 53), kiež pomáha kresťanom, aby pozemské dobrá užívali s evanjeliovou múdrosťou, teda v duchu veľkorysej solidarity, a inšpiruje vlády a ekonómov k prezieravým stratégiám, ktoré pomôžu skutočnému rozvoju všetkých národov.“
