Vatikán (26. augusta, RV) -
Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 26. augusta napoludnie vo svojom letnom sídle v Castel Gandolfe pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry,aj dnešná liturgia nám ponúka Kristovo slovo, ktoré je žiarivé i zarážajúce zároveň. Počas Ježišovej poslednej cesty do Jeruzalema sa ho ktosi spýtal: ,Pane, je málo tých, čo budú spasení?’ On im odpovedal: Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť’ (Lk 13, 23 - 24).
Čo znamená táto ,tesná brána’? Prečo ňou mnohí nemôžu vojsť? Ide vari o bránu vyhradenú pre vyvolených? Spôsob, akým uvažovali tí, čo sa pýtali Ježiša, je vlastne stále aktuálny: vždy je tu pokušenie vysvetliť si túto náboženskú skúsenosť ako prameň privilégií či istôt. Kristovo posolstvo je však v skutočnosti práve opačné: všetci môžu vstúpiť do života, pre všetkých je však brána ,tesná’. Neexistujú vyvolení. Brána do večného života je otvorená pre všetkých, ale je ,tesná’, lebo je náročná, vyžaduje si úsilie, sebazapieranie, umŕtvovanie vlastného egoizmu.
Evanjelium nás rovnako ako počas minulých nedieľ pobáda, aby sme uvažovali o budúcnosti, ktorá nás čaká a na ktorú sa musíme pripraviť počas našej pozemskej púte. Spása, ktorú Ježiš vykonal svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, je pre všetkých. On je jediný Spasiteľ a pozýva všetkých na oslavu nesmrteľného života. Avšak pod jednou a stále tou istou podmienkou: aby sme sa usilovali nasledovať ho a napodobňovať, aby sme vzali na seba svoj vlastný kríž a odovzdali svoj život službe blížnym tak, ako to urobil on. Na vstup do nebeského života je teda jediná a univerzálna podmienka. V posledný deň – pripomína Ježiš v evanjeliu – nebudeme súdení na základe domnelých privilégií, ale podľa našich skutkov. Tí, ,čo páchajú neprávosti,’ budú vylúčení, zatiaľ čo tí, čo konali dobro a hľadali spravodlivosť za cenu obetí, budú prijatí. Nebude stačiť vyhlásiť sa za Kristových ,priateľov’ a honosiť sa falošnými zásluhami: ,Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil’ (Lk 13, 26). Skutočné priateľstvo s Ježišom sa vyjadruje spôsobom života: vyjadruje sa dobrým srdcom, pokorou, miernosťou a milosrdenstvom, láskou k spravodlivosti a pravde, úprimným úsilím o pokoj a zmierenie. Mohli by sme povedať, že toto je ,preukaz totožnosti’ jeho skutočných priateľov, toto je ,pas’, ktorý nám umožní vstúpiť do večného života.
Drahí bratia a sestry, ak chceme aj my vojsť úzkou bránou, musíme sa usilovať byť maličkými, čiže pokornými srdcom ako Ježiš, ako Mária - jeho a naša Matka. Ona, nasledujúc svojho Syna, ako prvá prešla krížovou cestou a bola vzatá do nebeskej slávy, ako sme si to pripomenuli pred niekoľkými dňami. Kresťania ju vzývajú ako Ianua Caeli - Bránu nebeskú. Prosme ju, aby nás sprevádzala v našich každodenných rozhodnutiach na ceste, ktorá vedie k ,nebeskej bráne’.
