Vatikán (22. júla, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 22. augusta napoludnie v mestečku Lorenzago di Cadore, kde trávi svoju letnú dovolenku, pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry, počas týchto dní oddychu, ktoré vďaka Bohu môžem tráviť tu v Cadore, cítim ešte intenzívnejšie bolesť nad správami o krvavých zrážkach a násilí na rozličných miestach vo svete. Vedie ma to k opätovnej úvahe nad drámou ľudskej slobody vo svete. Krása prírody nám pripomína, že sme boli Bohom postavení do tejto záhrady, ktorou je zem, aby sme sa o ňu starali a zveľaďovali ju (porov. Gn 2, 8 – 17). Ak by ľudia žili v pokoji s Bohom a medzi sebou navzájom, svet by sa skutočne podobal ,raju’. Hriech však, žiaľ, zničil tento Boží plán, priniesol rozdelenie a zapríčinil, že do sveta vstúpila smrť. Preto ľudia podliehajú pokušeniam Zlého a bojujú jeden proti druhému. V dôsledku toho sa v tejto úžasnej ,záhrade’, ktorou je svet, vyvára priestor aj pre ,peklo’.
Vojna, ktorá so sebou nesie ničivé dôsledky a bolesť, bola vždy považovaná za katastrofu protirečiacu plánu Boha, ktorý stvoril všetko na jestvovanie a ktorý predovšetkým chce z ľudstva vytvoriť rodinu. Nemôžem v tejto chvíli nespomenúť jeden dôležitý dátum - 1. august 1917 –, keď pred 90 rokmi môj ctený predchodca pápež Benedikt XV. publikoval svoju slávnu Nota alle potenze belligeranti, ktorou žiadal ukončenie prvej svetovej vojny (porov. AAS 9, 1917, 417 - 420). Počas tohto hrozného vojnového konfliktu mal pápež odvahu vyhlásiť, že ide o ,zbytočné krviprelievanie’. Tento jeho výraz sa zapísal do dejín. Jeho potvrdením sa stala konkrétna situácia počas leta v roku 1917, osobitne na benátskom fronte. Slová ,zbytočné krviprelievanie’ majú však aj hlbší, prorocký význam a možno ich aplikovať na všetky ostatné konflikty, ktoré vyhasili nespočetné ľudské životy.
Práve tieto miesta, na ktorých sa nachádzame a ktoré svojou krásou hovoria o pokoji a harmónii, boli javiskom prvej svetovej vojny. Dodnes to pripomínajú mnohé svedectvá a niektoré dojímavé alpské piesne. Sú to udalosti, na ktoré nesmieme zabudnúť! Tieto negatívne skúsenosti, ktoré, žiaľ, naši otcovia museli vytrpieť, treba starostlivo uchovávať v pamäti, aby sa už nezopakovali.
Nota pápeža Benedikta XV. sa neuspokojila len s odsúdením vojny, ale poukázala aj na to, ako v právnej rovine budovať cesty k uskutočneniu trvalého pokoja, na morálnu silu práva, obojstranné a kontrolované odzbrojenie, rozhodcovské posúdenie kontroverzných situácií, námornú slobodu, vzájomné odpustenie vojnových výdavkov, navrátenie okupovaných území a rovnocenné rokovania pri riešení sporných otázok. Návrh Svätej stolice bol adresovaný budúcej Európe a svetu na základe kresťanskej inšpirácie, bol však prijateľný pre všetkých, lebo je založený na ľudských právach. Ten istý postoj neskôr zaujali aj Boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II. vo svojich nezabudnuteľných príhovoroch na zasadnutiach OSN, kde v mene Cirkvi opakovali: ,Nikdy viac vojnu!’
Z tohto miesta pokoja, ktoré je zároveň svedkom ,zbytočného krviprelievania’, aké nie je možné akceptovať, apelujem znova na dodržiavanie ľudských práv, na jednoznačné odmietanie pretekov v zbrojení a na všeobecné odmietnutie všetkých pokusov riešiť nové problémy starými prostriedkami.
S týmito myšlienkami a prosbami v srdci pozdvihnime teraz myseľ k osobitnej modlitbe za pokoj vo svete a zverme ho Najsvätejšej Márii, Kráľovnej pokoja.“
