TK KBS

Dnes je streda 15. 08. 2018   Meniny má Marcela       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Anna Kolesárová

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Sviatok sv. Cyrila a Metoda
P:3, 02. 07. 2007 10:58, PRE



Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tejto oblasti. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Na začiatku cesty jedných z najvýznamnejších osobností európskej kultúry bol Solún. Toto mesto (po grécky Thessaloniké) leží v terajšom severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Tam sa otcovi Levovi, významnému a zámožnému hodnostárovi a bohabojnému mužovi, a jeho manželke Márii, narodilo sedem detí, medzi ktorými Metod bol jeden z najstarších (narodil sa okolo roku 815), kým Konštantín bol najmladší (narodil sa roku 827).
Svätí bratia boli charakterove a nadaním veľmi odlišní. Metod mal vyvinutý zmysel pre praktické veci, študoval právo a stal náčelníkom jednej byzantskej župy, kde bolo slovanské obyvateľstvo. V tom úrade prežil 10 rokov. Jeho životopisec neskôr poznamenal, že to tak zariadila Božia prozreteľnosť, aby sa cvičil v slovankej reči, lebo sa mal stať prvým arcibiskupom Slovanov.
Konštantín mal mimoriadne nadanie na filozofiu a iné humanistické náuky. Po otcovej smrti ho vysoký cisársky úradník Theoktis povolal do Carihradu, aby tam na cisárskej škole študoval spolu s budúcim cisárom Michalom III. V učení tak vynikal, že mu dali prímenie "filozof". Okrem toho však napredoval aj v duchovných veciach a v svätosti, lebo sa zriekol pozemských vecí a za životný štýl si vyvolil vynikať v poznaní Božej múdrosti.
Keď teda videli jeho životné zameranie, dali ho vysvätiť najprv za diakona a potom za kňaza a ustanovili ho za tajomníka carihradského patriarchu.
Cisár ho vymenoval za profesora na cisárskej škole. Profesori tejto školy mali byť okrem vyučovania k dispozícii cisárovi vo vážnych veciach. Tak roku 851 Konštantína, keď mal 24 rokov, zaradili do byzantského posolstva k Arabom v Mezopotámii, kde mal teologické dišputy s tamojšími mohamedánmi. Po návrate pokračoval vo vyučovaní v Carihrade.
No rok 855 priniesol veľkú zmenu v živote obidvoch bratov.
Takzvaná "palácová revolúcia" odstránila cisárovnú Theodoru a dosadila na trón mladého Michala III. Spomenutý Theoktistos, ochranca oboch bratov, bol zabitý. Vládu prevzal cisárov strýko Bardas. Konštantín a Metod sa nechceli zapliesť do politických rozbrojov, a preto sa zriekli svojho postavenia, zanechali verejný život a utiahli sa do samoty. O krátky čas ich oboch vidíme v jednom z kláštorov na hore Olymp v Malej Ázii. Tu sa venovali duchovnému životu. Metod, ako skúsený administrátor, sa stal v kláštore predsta veným (igumenom).
No ani tu ich nenechali na pokoji. Keď sa veci utíšili a cisár vysielal posolstvo k Chazarom, ktorých dŕžava sa rozprestierala medzi Čiernym a Kaspickým morom, zavolal si Konštantína a Metoda a zaradili ich do tohto posolstva. Cestou k Chazarom sa posolstvo zastavilo na polostrove Kryme, kde Konštantín našiel pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý tam zahynul mučeníckou smrťou. Neskoršie priniesol tieto pozostatky do Ríma, kde ich uložili v bazilike zasvätenej tomuto svätcovi.
Po návrate z chazarskej misie sa obidvaja bratia znova utiahli do kláštora na hore Olymp v Malej Ázii. No nie nadlho.
Roku 862 prišlo do Carihradu posolstvo, vyslané moravským kniežaťom Rastislavom. Okrem iných záležitostí politického charakteru poslovia žiadali, aby cisár Michal III. určil pre slovienske kraje "učiteľa a biskupa" a s ním aj iných misionárov, ktorí by v národnom jazyku ohlasovali Slovienom kresťanské náboženstvo. Cisár Michal určil na túto misiu svätých bratov Konštantína a Metoda. Tí si vybrali niekoľkých mladších spolupracovníkov. Prv než sa vydali na cestu, Konštantín zostavil slovienske písmo, hlaholiku (glagolica), a začal prekladať do staroslovienskej reči najpotrebnejšie sväté knihy, začínajúc evanjeliom sv. Jána: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo." Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Touto činnosťou sa svätí bratia stali zakladateľmi našej a vôbec slovanskej kultúry.
Roku 863 prišli Konštantín a Metod so svojou družinou na Veľkú Moravu k našim predkom. Knieža Rastislav ich privítal s veľkou radosťou. Žiaľbohu, nevieme, kde to bolo, lebo doteraz nepoznáme, kde bolo ústredie dŕžavy a sídlo moravských kniežat. Dnes sa zdajú najpravdepodobnejšími miestami Staré Mesto v povodí rieky Moravy a hradisko pri Mikulčiciach.
Svätí bratia so svojimi pomocníkmi sa hneď dali do práce. Jedni ohlasovali evanjelium, kým druhí vyučovali mládež, najmä kandidátov na kňazstvo. Rastislavovi totiž išlo o to, aby mu vychovali čím skôr domácich kňazov. Po troch rokoch intenzívnej činnosti sa veci vyvinuli natoľko, že bolo potrebné riešiť niektoré vážne cirkevnoprávne otázky. Preto sa svätí bratia rozhodli ísť do Ríma k pápežskej stolici, ktorá jediná mohla riešiť tieto otázky. Koncom , roku 866 alebo začiatkom roku 867 sa vydali na cestu, pričom viedli so sebou početnú skupinu učeníkov. V Panónii pri Blatnom jazere sa zastavili na dvore kniežaťa Koceľa (Pribinovho syna), ktorý si obľúbil "slovienske písmená" a tým celý cirkevnoprávny program kniežaťa Rastislava. Aj on hneď zhromaždil asi 50 mladíkov a poprosil Konštantína, aby ich hneď pripravil a najlepších vzal so sebou do Ríma.
Rímskym pápežom bol vtedy Hadrián II. Keď sa dozvedel, že svätí bratia nesú so sebou pozostatky sv. Klementa, vyšiel im v ústrety osobne v slávnostnej procesii. Pozostatky uložili v bazilike, zasvätenej sv. Klementovi, a tam sa nachádzajú dodnes.
V Ríme mali svätí bratia vybaviť predovšetkým tri záležitosti:
1. potvrdenie staroslovienskej reči v liturgii západného, čiže rímskeho obradu;
2. vysviacku učeníkov na diakonov a kňazov (lebo ich nechceli dať vysvätiť nemeckým biskupom);
3. zriadenie samostatnej hierarchie pre Veľkú Moravu, ktorá by bola závislá priamo od pápeža.
Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež v bazilike Sv. Márie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár (a tým ten preklad schválil) a Konštantín hneď slúžil starosloviensku bohoslužbu. O krátky čas potom pápež prikázal niektorým biskupom, čo sa nachádzali v Ríme, aby slovienskych učeníkov vysvätili za diakonov a kňazov. Otázka samostatnej hierarchie bola veľmi chúlostivá, lebo na to územie si nárokovali právo nemeckí biskupi, a preto sa pápež rozhodol obnoviť starobylé sriemske arcibiskupstvo (Sirmium, dnes Sriemska Mitrovica) a rozšíriť ho aj na územie Panónie a Moravy.
Kým sa tieto veci vybavovali, Konštantín v Ríme ochorel. Cítiac blížiacu sa smrť, prijal vyšší stupeň mníšskeho stavu, a zároveň aj meno Cyril, pod ktorým je všeobecne známy. Zomrel v Ríme 14. februára 869. Pochovali ho slávnostne v bazilike sv. Klementa.
Po jeho smrti neostávalo nič iné, ako ustanoviť sv. Metoda. za arcibiskupa pre novozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu. A skutočne ho vysvätil pápež Hadrián II. Keď odchádzal, pápež mu dal list adresovaný veľkomoravským kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. V ňom oznamuje, že im posiela Metoda ako arcibiskupa a pápežského legáta aj pre ostatné slovanské národy, že potvrdil starosloviensku reč v bohoslužbe a hrozí cirkevnými trestami tým, čo by sa opovážili protiviť týmto rozhodnutiam.
Cestou z Ríma na Veľkú Moravu sa však stala nepredvídaná udalosť. Nemeckí biskupi dali zajať sv. Metoda a jeho sprievodcov a odvliekli ich do Bavorska. Tu ich postavili pred súd ako votrelcov, účinkujúcich na území, na ktoré si nárokujú právo nemeckí biskupi. Metod im odpovedal: "Keby bolo vaše, hneď by som ho zanechal, ale je sv. Petra," teda patrí Apoštolskej rímskej stolici. Napriek tomu ho biskupi odsúdili a uväznili v niektorom kláštore vo Švábsku. Tam strávil tri roky, kým ho na zákrok nového pápeža Jána VIII. neprepustili. Konečne sa roku 873 vrátil na Veľkú Moravu. Tu však už nebol knieža Rastislav, ale vládol kráľ Svätopluk.
Sprvu ho aj on prijal s poctami a "odovzdal mu všetky hradiská a všetkých kňazov a božie učenie sa začalo šíriť". Ale čím ďalej tým viac sa začali títo mužovi a jeden druhému odcudzovať. Metodovi učeníci neskoršie zaznamenali, že to bolo preto, lebo Metod vyčítal Svätoplukovi jeho mravné poklesky. A tak sa stalo, že Svätopluk dovolil znova návrat nemeckých kňazov. Medzi nimi najznámejší je Viching, ktorý bol asi Svätoplukovým poradcom. Roku 879 spoločne obžalovali Metoda u pápeža, že nepodáva správne učenie a že bohoslužby koná v staroslovienskom jazyku. Na pápežov rozkaz sa Metod roku 880 znovu vydal na cestu do Ríma. Tu bol z obžalôb ospravedlnený a pápež Ján VIII. mu dal významnú bulu "Industriae tuae". V nej znova potvrdil Metoda za arcibiskupa, potvrdil aj používanie staroslovienskej reči v bohoslužbe, ale na Svätoplukovu žiadosť ustanovil a vysvätil za biskupa do Nitry práve Metodovho odporcu Vichinga.
Metod sa síce vrátil na Veľkú Moravu, ale mal veľké ťažkosti. Napriek tomu tu účinkoval až do smrti, ba začal šíriť kresťanstvo aj u Čechov a u Poliakov. V posledných rokoch života ešte pokračoval v prekladoch Sv. písma a bohoslužobných kníh. Zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho slávnostne "v hlavnom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie". Hlavný alebo veľký chrám znamená biskupskú katedrálu. Dodnes nevieme, kde sa spomínaný chrám nachádzal. Podľa nedávnych vykopávok najpravdepodobnejším miestom je lokalita Sady pri Uhorskom Hradišti, kde sa našiel celý komplex sakrálnych budov.
Po smrti sv. Metoda Viching dosiahol, že ho pápež Štefan V. ustanovil za administrátora veľkomoravského biskupstva. Tým bol osud cyrilometodskej misie spečatený. Učeníci sv. Cyrila a Metoda boli vyhnaní z krajiny. Niektorí sa uchýlili do Čiech, iní do Poľska, ale najviac ich odišlo do Bulharska. Tam pokračovali v cyrilometodskom diele. Po čase sa odtiaľ byzantsko-slovanské kresťanstvo rozšírilo do Kyjevského Ruska, k predkom dnešných Bielorusov, Rusov a Ukrajincov. A tak sa nepriamo stali sv. Cyril a Metod apoštolmi a učiteľmi všetkých Slovanov.

Zdroj: M. Lacko



( TK KBS, ml;jk ) 20070702010   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 5725 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2018