Vatikán (24. júna, RV) – Ako každú nedeľu aj v nedeľu 1. júla sa pápež Benedikt XVI. napoludnie pomodlil s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou im priblížil tajomstvo Ježišovej cesty do Jeruzalema:„Drahí bratia a sestry,
biblické čítania svätej omše tejto nedele nás pozývajú rozjímať o podmanivej téme, ktorú možno zhrnúť takto: sloboda a nasledovanie Krista. Evanjelista Lukáš rozpráva, že Ježiš, ,keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema’ (Lk 9, 51). Vo výraze ,pevne’ môžeme vybadať Kristovu slobodu. On dobre vedel, že v Jeruzaleme ho čaká smrť na kríži, ale poslušný Otcovej vôli s láskou ponúka seba samého. Práve v polušnosti Otcovi Ježiš uskutočňuje svoju vlastnú slobodu ako vedomé, láskou motivované rozhodnutie.
Kto je slobodnejší ako on, ktorý je Všemohúci? Ježiš však svoju slobodu neprežíval ako svojvôľu a vlastníctvo. Prežíval ju ako službu. Týmto spôsobom ,naplnil’ obsah slobody, ktorá by inak ostala ,prázdnou’ možnosťou niečo urobiť alebo neurobiť. Tak ako život človeka aj sloboda čerpá zmysel z lásky. Kto je slobodnejší? Ten, kto si chráni všetky možnosti zo strachu, že ich stratí, alebo ten, kto sa ,pevne rozhodne’ pre službu a tak získa plnosť života vďaka láske, ktorú daroval a získal?
Keď apoštol Pavol píše kresťanom v Galácii, v dnešnom Turecku, hovorí: ,Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske’ (Gal 5, 13). Žiť podľa tela znamená nasledovať sebecké sklony ľudskej prirodzenosti. Žiť podľa Ducha naopak znamená nechať sa pri úmysloch i pri dielach viesť Božou láskou, ktorú nám daroval Kristus. Kresťanská sloboda je teda všetkým iným, len nie svojvôľou; je nasledovaním Krista v dare samého seba až na smrť na Kríži. Môže sa to javiť ako paradox, ale Kristus prežíval vrcholnú slobodu na kríži ako na vrchole lásky. Keď na neho na Kalvárii pokrikovali: ,Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!’ (Mt 27, 40), ukázal svoju synovskú slobodu práve tým, že ostal na popravisku, aby naplnil až do konca milosrdnú Otcovu vôľu. Túto skúsenosť mali mnohí ďalší svedkovia pravdy - muži a ženy -, ktorí ukázali, že ostávajú slobodní aj vo väzenskej cele a pod hrozbami mučenia. ,Pravda vás oslobodí.’ Ten, kto patrí pravde, sa nikdy nestane otrokom žiadnej moci, ale vždy sa bude vedieť stať služobníkom bratov.
Hľaďme na najsvätejšiu Máriu, pokornú Pánovu služobnicu, Pannu, ktorá je vzorom duchovného človeka, úplne slobodná, lebo je nepoškvrnená, oslobodená od hriechu a celá svätá, oddaná službe Bohu a blížnemu. Nech nám svojou materskou starostlivosťou pomáha nasledovať Ježiša, aby sme spoznali pravdu a prežívali slobodu lásky.“
Po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec obrátil na svet s výzvou na „okamžité zastavenie všetkých únosov“ a „neprijateľných foriem násilia“ v Kolumbii, kde boli barbarsky zavraždení dvanásti oblastní vyslanci Úradu pre Valle del Cauca, ktorých viac než päť rokov zadržiavali Kolumbijské revolučné ozbrojené sily: „Prihováram sa za nich v modlitbách a zároveň sa pripájam k hlbokej bolesti ich príbuzných a milovaného kolumbijského národa, znova postihnutého bratovražednou nenávisťou.“
