Vatikán (10. júna, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 10. júna napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry,
dnešná slávnosť Corpus Domini, ktorú sme vo Vatikáne a v iných krajinách slávili vo štvrtok, nás pozýva kontemplovať najhlbšie tajomstvo našej viery - najsvätejšiu Eucharistiu, reálnu prítomnosť Pána Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti. Vždy, keď kňaz opätovne slávi eucharistickú obetu a keď sa počas premenenia modlí ,Toto je moje telo..., toto je moja krv’, poskytuje svoj hlas, svoje ruky a srdce Kristovi, ktorý chcel zostať medzi nami a stať sa pulzujúcim srdcom Cirkvi. Ako som to zdôraznil aj v nedávnej posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis (porov. č. 66 – 69), po slávnosti týchto Božích tajomstiev Pán Ježiš ostáva živý vo svätostánku, preto sa mu vzdáva osobitná úcta adoráciou Eucharistie. Medzi eucharistickým slávením a adoráciou je však aj vnútorný vzťah. Svätá omša je totiž naozaj najhlbším spôsobom adorácie Cirkvi: ,Nikto neje toto telo,’ píše sv. Augustín, ,ak ho najskôr neadoroval’ (Enarr. v Ps. 98, 9: CCL XXXIX, 1385). Adorácia mimo svätej omše je pokračovaním toho, čo sa udialo počas liturgickej slávnosti, a umožňuje prijať Krista hlbokým a opravdivým spôsobom. Preto v tento deň vo všetkých kresťanských komunitách prebieha eucharistická procesia - osobitná forma verejnej adorácie Eucharistie, obohatená o pekné a tradičné prejavy ľudovej zbožnosti. Chcel by som využiť príležitosť, ktorú mi ponúka dnešná slávnosť, na vrelé povzbudenie pastierov a všetkých veriacich do praktizovania adorácie Eucharistie. Som vďačný inštitútom zasväteného života, ako aj hnutiam a spoločenstvám, ktoré sa jej venujú osobitným spôsobom a tak všetkých upriamujú na ústredné postavenie Krista v našom osobnom i cirkevnom živote. Rád konštatujem, že krásu adorácie - či už osobnej, alebo spoločnej - objavujú mnohí mladí ľudia. Pozývam kňazov, aby do toho povzbudzovali skupiny mladých, ale ich pritom aj sprevádzali, aby sa spoločné adorácie odohrávali vždy vhodným a úctivým spôsobom, s dostatočným časom vymedzeným na ticho a počúvanie Božieho slova. Opäť nadobudnúť schopnosť vnútorného ticha a sústredenosti je zvlášť dôležité v dnešnom, často veľmi hlučnom a rozptýlenom živote. Eucharistická adorácia to umožňuje nielen samému v sebe, ale aj v spoločenstve s tým druhým, plným lásky, ktorým je Ježiš Kristus, ,Boh nám blízky’.
Kiež nás Panna Mária, eucharistická žena, uvedie do tajomstva opravdivej adorácie. Jej pokorné a jednoduché srdce bolo vždy vnímavé na Ježišovo tajomstvo, v ktorom adorovala lásku Boha a lásku svojho Vykupiteľa. Kiež sa na jej orodovanie v celej Cirkvi vzmáha viera v eucharistické tajomstvo, radosť z účasti na svätej omši - osobitne nedeľnej - a odvaha svedčiť o nesmiernej Kristovej láske.“
