Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 18. marca napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry,
práve som sa vrátil z Nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých v Casale del Marmo v Ríme, ktorý som navštívil v túto štvrtú pôstnu nedeľu, nazývanú v latinčine podľa prvého slova vstupnej antifóny liturgie svätej omše nedeľa Laetare, čiže Raduj sa. Dnes nás liturgia pozýva radovať sa, pretože sa priblížila Veľká noc, deň Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. Kde však nájsť prameň kresťanskej radosti, ak nie v Eucharistii, ktorú nám Kristus zanechal ako duchovný pokrm, kým sme pútnikmi na tejto zemi? Eucharistia živí vo veriacich každej doby hlbokú radosť, ktorá všetko zjednocuje s láskou a pokojom a pramení zo zjednotenia s Bohom a bratmi.
Minulý utorok bola predstavená posynodálna apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, ktorej témou je práve Eucharistia, prameň a vrchol života a poslania Cirkvi. Pripravil som ju po zozbieraní plodov 11. všeobecného zhromaždenia Biskupskej synody, ktorá sa uskutočnila vo Vatikáne v októbri 2005. K tomuto dôležitému textu sa ešte vrátim. Nateraz však túžim zdôrazniť, že je vyjadrením viery Katolíckej cirkvi v tajomstvo Eucharistie a nadväzuje na učenie Druhého vatikánskeho koncilu a magistéria mojich ctihodných predchodcov Pavla VI. a Jána Pavla II. V tomto dokumente som okrem iného chcel dať najavo jeho súvis s encyklikou Deus caritas est. Hľa, prečo som zvolil názov Sacramentum caritatis: využil som výstižné pomenovanie Eucharistie od sv. Tomáša Akvinského - Sviatosť lásky (porov. Summa th. III, q. 73, a. 3, ad 3). Áno, v Eucharistii nám Kristus chcel darovať svoju lásku, ktorá ho priviedla k obetovaniu svojho života na kríži za nás. Počas Poslednej večere, potom, ako umyl nohy svojim učeníkom, nám zanechal prikázanie lásky: ,Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás´ (Jn 13, 34). Toto je však možné len vtedy, keď zostaneme zjednotení s ním ako ratolesti s viničom (porov. Jn 15, 1 - 8), preto si on sám zvolil zostať medzi nami v Eucharistii, aby sme mohli zostať v ňom. Keď sa teda s vierou živíme jeho telom a krvou, preniká nami jeho láska a robí nás schopnými podobne dať život za bratov (porov. 1 Jn 3, 16). Z toho pramení kresťanská radosť, radosť lásky.
Výnimočnou ,eucharistickou ženou´ je Mária, vrcholné dielo Božej milosti: Božia láska ju urobila nepoškvrnenou ,pred jeho tvárou… v láske´ (porov. Ef 1, 4). Po jej boku Boh postavil sv. Jozefa, ktorého liturgický sviatok slávime v pondelok 19. marca, aby ochraňoval Vykupiteľa. Obzvlášť vzývam tohto veľkého svätého, môjho patróna, aby sme verili, slávili a žili s vierou eucharistické tajomstvo, aby bol Boží ľud preniknutý Kristovou láskou a aby z nej rozširoval plody radosti a pokoja na celé ľudstvo."
