Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 7. januára napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry,
dnes slávime Krst Pána, ktorým vrcholí Vianočné obdobie. Liturgia nás uvádza do rozpravy o Ježišovom krste pri Jordáne, ako nás o tom informuje evanjelista Lukáš (porov. Lk 3, 15 – 16. 21 – 22). Evanjelista opisuje, ako Ježiš prijal krst a kým sa modlil podobne ako mnohí ďalší, ktorých pritiahlo kázanie Ježišovho predchodcu, otvorilo sa nebo a v podobe holubice zostúpil na neho Duch Svätý, pričom z neba zaznel hlas: ,Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie´ (Lk 3, 22).
Ježišov krst pri Jordáne uvádzajú všetci evanjelisti, aj keď každý mu dáva iný stupeň významu. Bol súčasťou apoštolského ohlasovania, to znamená, že predstavoval východiskový bod v reťazci ďalších udalostí a slov, prostredníctvom ktorých apoštoli vydávali svedectvo (porov. Sk 1, 21 – 22, 10, 37 – 41). Apoštolská komunita ho považovala za veľmi dôležitý okamih. Pri tejto príležitosti sa totiž po prvýkrát v dejinách uskutočnilo zjavenie trojičného tajomstva, ale aj preto, že táto udalosť predstavovala počiatok Ježišovho verejného účinkovania v Palestíne. Ježišov krst pri Jordáne je anticipáciou jeho krstu krvi na kríži a je tiež symbolom všetkých sviatostných znakov, prostredníctvom ktorých Vykupiteľ uskutočnil spásu ľudstva. Práve preto patristická tradícia venovala veľkú pozornosť tomuto sviatku, ktorý je po Veľkej noci druhý najstarší. ,Pokrstený Kristus´ – ako sa spieva v dnešnej liturgii – ,posvätil celý svet a odpúšťa nám hriechy; všetci sa očisťujeme vodou a Duchom´ (ant. k Benediktus, Ranné chvály).
Medzi Kristovým a naším krstom je veľmi úzky vzťah. Pri Jordáne sa otvorilo nebo (porov. Lk 3, 21), a to naznačuje, že Spasiteľ nám otvoril cestu k spáse a my sa môžeme na ňu vydať vďaka novému narodeniu ,z vody a z Ducha´ (Jn 3, 5), čo sa uskutočňuje v krste. V ňom sa stávame súčasťou Kristovho mystického tela, ktorým je Cirkev. S ním zomierame a vstávame z mŕtvych, s ním sme zrástli, ako to zdôrazňuje apoštol Pavol (porov. 1 Kor 12, 13; Rim 6, 3 – 5; Gal 3, 27). Z krstu vyplýva záväzok ,počúvať´ Ježiša, veriť mu a plnením jeho vôle ho nasledovať. Týmto spôsobom je každý povolaný na svätosť a ¬- ako pripomína Druhý vatikánsky koncil - na dosiahnutie tohto cieľa je povolaný každý kresťan. Kiež nám pomáha Panna Mária, Matka milovaného Božieho Syna, aby sme boli vždy verní nášmu krstu.“
