Vatikán (26. decembra, RV) - Svätý Otec sa dnes napoludnie spolu s veriacimi, prítomnými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:"Drahí bratia a sestry, po včerajšom sviatku Vianoc dnes slávime sviatok svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka. Skutočnosť, že spomienka na tohto prvomučeníka sa nachádza v blízkosti sviatku Narodenia Vykupiteľa, môže na prvý pohľad prekvapiť, pretože pokoj a betlehemská radosť kontrastujú so Štefanovou drámou ukameňovania počas prvého prenasledovania rodiacej sa Cirkvi. V skutočnosti však toto zdanlivé prekvapenie pominie, keď si hlbšie uvedomíme skutočné tajomstvo Vianoc. Ležiace dieťa v jaskyni, Ježiš, jednorodený Boží syn sa stal človekom. On spasí ľudstvo, keď zomrie na kríži. Dnes ho vidíme zavinutého v jasliach, po svojom ukrižovaní bude opäť zavinutý a uložený do hrobu. Nie náhodou vianočná ikonografia niekedy zobrazuje Novonarodeného uloženého v malom sarkofágu a naznačuje tak, že Vykupiteľ sa rodí preto, aby zomrel, rodí sa preto, aby daroval svoj život pre záchranu iných.
Svätý Štefan bol prvým, kto mučeníctvom nasledoval stopy Krista. Zomrel ako božský učiteľ, modliac sa za svojich vrahov a odpustiac im (por. Sk 7,60). Počas prvých štyroch storočí kresťanstva boli všetci svätí, uctievaní Cirkvou, mučeníkmi. Ide o nespočetný zástup, ktorý liturgia nazýva „martyrum candidatus exercitus“. Ich smrť nevzbudzovala strach a smútok, ale duchovné odhodlanie, ktoré dávalo výzvu vždy novým kresťanom. Pre veriacich deň smrti a ešte viac deň umučenia nie je koncom všetkého, ale „prechodom“ do nesmrteľného života, je dňom definitívneho zrodu, po latinsky „dies natalis“. Tak sa chápe aj puto, ktoré existuje medzi „dies natalis“ Krista a „dies natalis“ svätého Štefana. Ak by sa Kristus nebol narodil na zemi, ľudia by sa nemohli narodiť v nebi. Práve preto, že sa Kristus narodil, my sa môžeme „znovuzrodiť“.
Mária, ktorá v Betleheme zovrela v náručí Spasiteľa, takisto trpela vnútorným mučeníctvom. Zdieľala jeho utrpenie a musela ho ešte raz vziať do svojho náručia sňatého z kríža. Tejto Matke, ktorá spoznala radosť z narodenia aj bolesť zo smrti svojho božského Syna, zverujeme tých, ktorí sú prenasledovaní a rôznym spôsobom trpia, aby tak svedčili o evanjeliu a slúžili mu. So zvláštnou duchovnou blízkosťou myslím aj na tých katolíkov, ktorí si uchovávajú svoju vernosť voči Petrovmu stolcu bez ústupkov a kompromisov, aj za cenu ťažkého utrpenia. Celá Cirkev obdivuje ich príklad a modlí sa, by mali silu vytrvať, vediac, že ich kríže sú prameňom víťazstva, aj keď sa niekedy môžu zdať neúspechom.
Ešte raz všetkým radostné Vianoce!"
