V ostatných dňoch sa intenzívne hovorí o rozsiahlej teologicko-filozofickej úvahe pápeža Benedikta XVI. nad vzťahom medzi rozumom a vierou, ktorú predniesol v utorok 12. septembra na Univerzite v Regensburgu. V moslimskom svete vyvolali niektoré jeho časti pohoršenie a neočakávane búrlivé reakcie. V tejto súvislosti sa spomína pasáž prednášky, v ktorej Svätý Otec uviedol citáty z knihy, vydanej profesorom Theodorom Khourym. Pochádzali z dialógu, ktorý koncom 14. storočia viedol byzantský cisár Manuel II. Palaelogos s učeným Peržanom na tému kresťanstvo a islam. Menovaný cisár v rozhovore nastolil aj tému „džihádu“ – svätej vojny, ktorá je pre mnohých moslimov zvlášť citlivou záležitosťou. Mnohí islamskí predstavitelia otvorene protestovali proti prejavu Svätého Otca a v mnohých prípadoch si názor utvorili najmä na základe obrazu, ktorý o tejto záležitosti priniesli moslimské médiá. Turecký „veľký mufti“ Ali Bardakoglu, považovaný za najvyššiu oficiálnu autoritu, pokiaľ ide o islam v tejto krajine, pripustil, že postoj zaujal na základe článkov v tureckej tlači a kompletný prejav Benedikta XVI. nečítal. Riaditeľ Tlačového strediska Svätej Stolice, páter Federico Lombardi, vydal vo štvrtok minulý týždeň vyhlásenie, v ktorom vysvetlil, že pápež nemal v úmysle dotknúť sa svojím prejavom cítenia moslimov. To, čo mu leží na srdci, je jasné odmietnutie náboženskej motivácie násilia. Vôľou Svätého Otca je pestovať postoj úcty a dialógu voči iným náboženstvám a kultúram, aj voči islamu. Pápež Benedikt XVI. sa k celej záležitosti vyjadril aj pred včerajšou modlitbou Anjel Pána: "Rád by som vyjadril hlbokú ľútosť nad reakciami v niektorých krajinách na určité pasáže z môjho prejavu na Univerzite v Regensburgu, ktoré boli považované za urážku cítenia moslimov. Boli v skutočnosti citáciou zo stredovekého textu, ktorý žiadnym spôsobom nevyjadruje moje osobné myšlienky."
V sobotu, 16. septembra, vydal oficiálne vyhlásenie k celej záležitosti aj nový štátny sekretár Vatikánu, kardinál Tarcisio Bertone. Uviedol, že stanovisko Svätého Otca sa úplne zhoduje s obsahom koncilovej deklarácie Nostra Aetate o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám: majú „Cirkev sa s úctou díva i na moslimov, ktorí sa klanajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoritelovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ludom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, usilujú sa podrobit z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale si ho ctia ako proroka. Uctievajú si aj jeho panenskú Matku Máriu a zavše ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho ocakávajú súdny den, ked Boh dá odplatu všetkým zmrtvychvstalým ludom. Popritom majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom”(č. 3). Kardinál Bertone pripomenul stretnutie Benedikta XVI. s predstaviteľmi moslimskej komunity v nemeckom Kolíne z 20. augusta minulého roka. Svätý otec sa vtedy vyjadril, že “chceme hľadať cesty k zmiereniu a učiť sa žiť s rešpektom voči akejkoľvek inej identite.”
Pápežova citácia mala byť podľa kardinála Bertoneho iba príležitosťou k reflexii nad vzťahom medzi náboženstvami a násilím vo všeobecnosti. Svätý Otec opätovne potvrdzuje svoju úctu k moslimom, želá si, aby mohli pochopiť pravý význam jeho slov a – ako sa uvádza vo vyhlásení - aby po prekonaní tejto ťažkej chvíle “spoločne chránili a zveľaďovali u všetkých ľudí sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu.” (č. 3)
- dj -
