Počas tlačovej konferencie, ktorá sa konala v polovici augusta v Rimini, objasnil kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup, názor Katolíckej cirkvi na evolúciu a kreáciu a vysvetlil všetky pochybnosti, ktoré sa objavili po tom, čo publikoval svoj článok v New York Times v júli 2005. Kardinál predovšetkým priznal, že by si nebol pomyslel, že jeden „krátky článok by mohol vyvolať takú dramatickú diskusiu“, čo však znamená, že „téma evolucionizmu je veľmi aktuálna, a to nielen v diskusii medzi kreacionizmom a evolucionizmom v Spojených štátoch.“
Podľa kardinála Schönborna neexistuje „konflikt medzi vedou a vierou“, ale ide o diskusiu medzi „materialistickou interpretáciou výsledkov vedy a interpretáciou metafyzicko-filozofickou“.
„Zaiste,“ vysvetľuje ďalej arcibiskup, „viera má v tejto oblasti do činenia s určitým otváraním sa horizontov a nenahrádza rozum.“ Nejde tu o „konflikt medzi vedou a vierou,“ ale skôr „o interpretáciu faktov a vedecké teórie, ktoré vstupujú do konfliktu s vierou“.
Na objasnenie svojho pohľadu použil kardinál Schönborn metaforu rebríka u Darwina a u Jakuba. „Darwinov rebrík, to je život v dlhom procese evolúcie, zatiaľ čo v Biblii po Jakubovom rebríku vystupujú anjeli do neba k Bohu. Je to obraz spojenia medzi zemou a nebom, medzi zemou a transcendentom.“
Dnes sa obidva rebríky zdajú byť v súlade, avšak viedenský arcibiskup upresnil, že „nesmieme vidieť tieto dva príbehy ako také, kde jeden vylučuje druhý, ako to robí americký kreacionizmus proti ideologickému darwinizmu.“
Kardinál Schönborn preto považoval za nutné zdôrazniť, „že je treba rozlišovať medzi vedeckou teóriou a darwinistickou ideológiou“ a ako príklad uviedol Marxa a Engelsa, ktorí uvítali vydanie diela Charlesa Darwina O pôvode druhov, „ako vedecký základ pre svoju marxistickú materialistickú teóriu. To je evolucionizmus a nie teória evolúcie“.
Na záver poukázal viedenský arcibiskup na vplyv evolucionizmu ako ideológie v oblastiach ekonomického neoliberalizmu, v pedagogickom procese v Európe a v otázkach bioetiky, kde jestvuje riziko, že vyvolá vznik nový eugenických teórií.
Na otázku ohľadne vystúpenia Jána Pavla II. pred Pápežskou akadémiou vied v októbri 1996, v ktorom sa o evolucionizme vyjadril, že je to „viac ako len hypotéza“, kardinál Schönborn vysvetlil, že táto formulácia „platí v takom zmysle, že táto teória sa ako vedecká teória obohatila o nové vedecké fakty, ale táto formulácia bezpochyby nemôže byť interpretovaná ako akési ‘amen’ Katolíckej cirkvi na ideologický evolucionizmus“.
V tejto súvislosti viedenský arcibiskup pripomenul dokument publikovaný v roku 2004 a schválený kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorý vydala Medzinárodná teologická komisia pod názvom Spoločenstvo a služba. Ľudská osoba stvorená na Boží obraz, kde je vysvetlený rozdiel medzi ideológiou a vedou.
„Domnievam sa,“ povedal kardinál Schönborn, „že tento dokument môže dať dobrú odpoveď tým, ktorí chceli interpretovať vyjadrenie Jána Pavla II. v ideologickom zmysle.“
Počas tlačovej konferencie jeden novinár položil otázku, či Cirkev nie je pozadu v otázkach bioetiky, na čo kardinál Schönborn odpovedal: „Myslím si, že Cirkev nie je pozadu, ba naopak je vpredu, a je hlasom budúcnosti, hlasom života a nie smrti”.
A pokračoval, že sa dokonca pripravujú „mnohé veci, ktoré nás nútia skôr myslieť na dobu, v ktorej eugenika bola zneužívaná ideologicky. Verím, že takéto hrôzy sa už nebudú opakovať.“
Na otázku ďalšieho žurnalistu, či zamýšľa svoju kritiku preniesť na školský systém a ktoré argumenty protirečia evolučnej teórii, kardinál Schönborn upresnil, že nesúhlasí s tvrdým kreacionistickým prúdom, ktorý v Spojených štátoch amerických chce, aby sa v školách učil prísny kreacionizmus.
„To zaiste nie je moje prianie,“ povedal Schönborn, „no čo si vrúcne želám je, aby sa aj v školských programoch na vedeckej úrovni prednášalo, aké sú otvorené otázky evolučnej teórie, ako je napríklad známa otázka chýbajúci spojovacích článkov (medzičlánkov).“
Kardinál vysvetlil, že „150 rokov po Darwinovej teórii, stále chýbajú spojovacie články a v geologických vrstvách niet stopy po istých medzidruhoch, ktoré by mali podľa Darwinovej teórie existovať“.
„On sám vo svojej knihe povedal, že toto je problém jeho teórie,“ dodal, „a dúfal, že sa tieto druhy nájdu. O tomto treba jasne hovoriť. Ak je nejaká teória vedecká a nie ideologická, diskutuje sa otvorene“.
V tejto súvislosti nezabudol kardinál Schönborn poznamenať, že „nie je možné, aby evolučná teória bola prezentovaná ako teória, o ktorej nemožno diskutovať.“
A dodal: „Niektorí tvrdia, že Cirkev nemá vstupovať do tejto diskusie, no ja som veriaci človek, som člen tejto občianskej spoločnosti, prečo by som nemohol vstúpiť do verejnej diskusie? Prečo je tu tento strach diskutovať otvorene o tom, čo v teórii chýba?“.
„Sú ešte mnohé ďalšie body, na ktoré poukazujú vedci, v ktorých chýba tejto teórii evidencia, čo však neznamená, že teória je mylná, možno je len oblasť jej použiteľnosti užšia. Želal by som si, aby bola o tomto otvorenejšia diskusia aj v oblasti školstva“, uzavrel kardinál.