Rím, 20.6.2006 (Zenit) – „Boh sám náš učí, že je potrebné si odpočinúť,“ vyhlásil kapucín Raniero Cantalamessa, kazateľ Pápežského domu, v meditácii o hlbšom význame dovolenkového obdobia a zdôraznil: „Pokoj je dar, ktorý je človeku daný, aby mohol niečo objavovať.“V interview pre Vatikánsky rozhlas kazateľ pripomenul, že „vypnúť v dovolenkovom období znamená, aby sme si urobili prestávku a aj mnohé odložili nabok – všetko to, čo v našej každodennej činnosti často zvíri veľa prachu a bráni nám jasne spoznávať zmysel života“.
Poslucháčom pripomenul správu o stvorení sveta v Knihe Genezis, kde sa okrem iného hovorí, že Boh na siedmy deň odpočíval a dodal: „Prirodzene, že to nepotreboval, ale my potrebujeme túto lekciu, že je potrebné si oddýchnuť.“ A pokračoval:
„Výrazy dovolenka či prázdniny sa týkajú latinského slova vacare a to znamená „zdržať sa normálnej činnosti, aby sme sa mohli sústrediť na niečo iné“. Vyjadruje sa to aj v biblickom žalme: Vacate et videte quia Dominus ego sum – Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh (Ž 46,11). Tak prázdniny slúži v prvom rade na to, aby sme sa vzdali všetkej ´obvyklej´ činnosti, aby sme si uvedomili najdôležitejšiu vec na svete a síce, že existuje Boh. Prázdniny sú úplným protikladom úniku, pretože nejde o útek pred niečím, ani o odpútanie sa. Ide o obnovenie dôverného a hlbokého vzťahu s koreňmi nášho bytia, ktorým je sám Boh.“
Páter Cantalamessa pripomenul, že latinské označenie „feriae“ sa dnes často stotožňuje s odpútaním sa, „čo často môže znamenať aj frustráciu a hluk“ a povedal: „Pritom sa tým vlastne myslia dni, ktoré sú venované bohoslužbe.“
Starí Rimania tieto slová chápali správne a príslušne ich využívali a žili. Ten istý význam vyjadruje ešte dnes liturgický jazyk, v ktorom sa používa výraz féria, teda deň, ktorý je zasvätený Pánovi.
V tejto súvislosti páter zdôraznil, že prázdniny predstavujú tie dni roka, „v ktorých pozorovaním prírody a čítaním Božieho slova trochu vstúpime do seba a nanovo sa dotkneme podstaty života. To všetko neznamená, že počas dovolenky nemáme mať nijakú zábavu. Ale treba ju chápať ako dar, ako krátky čas, „ktorý nesmieme nechať jednoducho uplynúť, ale ktorý máme oceniť v jeho plnej hodnote“.
