Sarajevo-Záhreb, 18.4.2006 (Kipa) Pápež Benedikt XVI. podľa slov miestneho biskupa nechce uznať Medžugorje za oficiálne katolícke pútnické miesto. Mostarský biskup Ratko Perič v rozhovore pre záhrebské noviny Jutarnji list povedal, že pápež na priamu otázku uznania mariánskych zjavení v Medžugorí sa iba „udivene usmial“.„Pre Katolícku cirkev naďalej platí, že nie sú nijaké dôkazy nadprirodzeného charakteru javov v Medžugorí,“ vyjadril sa biskup Perič. „Preto Medžugorje ani nie je uznaným pútnickým miestom a oficiálne cirkevné púte na toto miesto nie sú povolené.“
Biskup Perič sa vyslovil mimoriadne skepticky voči doterajším 35 000 „zjaveniam“ Božej Matky, ale aj voči „vizionárom z Medžugorja“. Takisto predchodca biskupa Periča Pavao Zanič tieto „zjavenia“ odmietal.
V r. 1991 sa vtedajšia Biskupská konferencia v Zadarskom vyhlásení k zjavenia vyjadrila a konštatovala: „Na základe doterajšieho vyšetrovania nemožno potvrdiť, že tu ide o nadprirodzené zjavenia a posolstvá.“
V liste z r. 1998 vatikánska Kongregácia pre náuku viery potvrdila tento úsudok juhoslovanskej biskupskej konferencie.
V dedinke Medžugorje sa údajne od 24. júna 1981 viacerým „vizionárom“ denne zjavuje Panna Mária. Odvtedy sa rozvinula na prosperujúcu obec, ktorú ročne navštevujú milióny kresťanov z celého sveta.
Vo svetovom episkopáte sú rozdielne postoje k javu Medžugorje. Na jednej strane sa rešpektuje skeptický postoj miestneho biskupa a miestnych biskupských konferencií, na druhej strane pripomínajú mnohí biskupi „plody“ javu Medžugorje. Medzi pútnikmi z celého sveta sú mnohé obrátenia, zmierenia s rozhádanými členmi rodín, stále znova sa stáva, že mladí a aj starší ľudia sa po púti do Medžugorja rozhodujú pre kňazské alebo rehoľné povolania.
Historici pripomínajú, že v súvislosti s Medžugorím treba vidieť aj „bremeno histórie“. Po smrti Stjepana Kosacasa r. 1466, ktorý ako „Duca di San Saba – vojvoda od sv. Sávu – hral ešte raz medzinárodnú úlohu, sa Hercegovina stala za niekoľko rokov osmanským územím. Najmladší syn vojvodu sa poturčil a ako Ahmed Paša Hersekoglu sa údajne stal jedným z najvýznamnejších veľkovezírov Osmanskej ríše. Traduje sa, že v srdci stále zostal kresťanom a v tajnej schránke nosil so sebou kríž s Ukrižovaným. Noví tureckí páni v Hercegovine, ako vo všetkých ovládnutých územiach, rozbili cirkevnú infraštruktúru, iba františkáni smeli zostať činní v pastorácii.
