Zdesená?
P:3, 01. 03. 2006 07:07,
V posledných týždňoch rezonuje v slovenskej spoločnosti záležitosť zmluvy s Vatikánom o výhrade vo svedomí. Udivuje ma, že verejná diskusia o tejto nesmierne vážnej téme vznikla až teraz, a nie počas uplynulých troch rokov, odkedy sa zmluva pripravovala. V susednom Poľsku skutočne trvala verejná diskusia o konkordáte s Vatikánom 8 rokov. Ešte viac ma udivuje, že mnohí jej kritici, ktorí predovšetkým dostávajú priestor v našich liberálne sa tváriacich médiách, jej obsah a najmä dosah skresľujú a celú ju démonizujú. Istým vrcholom sú články právnej historičky Dr. Kataríny Závackej, známej svojou alergiou na všetko, čo sa týka katolíckej cirkvi, uverejnené v Pravde (15. 2.) a v Plus 7 dní (24. 2.). Katolíckej cirkvi, ktorú považuje za fašistickú inštitúciu, tam vyčíta mnoho vecí, ale iné zas taktne zamlčuje. Spomína napr. jej dohodu s Mussolinim s z roku 1929 – Lateránske dohody, na základe ktorých vznikol dnešný štátik Vatikán, ale neuvádza, že šlo o zmluvu s Talianskou republikou, na čele ktorej Mussolini stál. Obviňuje teda Svätú stolicu z podpory fašizmu. V tej súvislosti ale jej asi vypadlo, že to bol práve pápež Pius XI., ktorý ako jediný politik či verejný činiteľ, v roku 1938 osobitnou encyklikou odsúdil nemecký fašizmus. Poukazuje na vplyv Vladimíra Mečiara na uzavretie Základnej zmluvy i a to, že ho pápež prijal, ale nespomína skutočnosť, že jeho tajná služba chcela primitívnym spôsobom kriminalizovať predsedu biskupskej konferencie Baláža a že biskupi odmietli jeho "dar", nim založenú Univerzitu Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa mala stať katolíckou univerzitou. Spomína konkordát Vatikánu s Nemeckom v roku 1933 ako škandál, hoci na jednej strane šlo len o jeden z celej rady konkordátov (v rokoch 1922 – 1933 ich bolo 14), na druhej strane tento – možno diskutabilný - konkordát zaručil katolíckym kňazom, ktorí boli povolaní k vojsku, že neboli zaraďovaní do ozbrojených zložiek, ale slúžili ako sanitári. Taktne tiež zamlčuje, koľko kňazov skončilo v nacistických koncentračných táboroch či na popravisku. Spomína dokonca Wormský konkordát z roku 1122, ale nehovorí o tom, že šlo o dlho vybojovaný kompromis medzi cirkvou a štátom o vzájomných vzťahoch, napr. o tom, kto má právo menovať biskupov (osoboval si to kráľ a kniežatá). Tiež zabúda na to, že konkordáty sa neuzatvárali len v 19. storočí, ale v hojnej miere už od 15. storočia. Katolícku hierarchiu vyhlasuje v podstate za nacistický klan a cirkev za nebezpečnú medzinárodnú organizáciu, ktorá ohrozuje celý svet. Ide mi mráz po chrbte. Akoby som čítal smutne známe "Protokoly siónskych múdrcov", ale v inej verzii! Iste, za časov jej štúdia sa marxizmus, vedecký komunizmus i ateizmus, ktoré to učili, na vysokých školách prednášal a skúšal. Aj sudcovia vynášali v tom zmysle rozsudky proti "špiónom Vatikánu a jeho rozvratnej politike".O čo vlastne v tých zmluvách ide? Nie som právnikom, právny rozbor ponechávam odborníkom, ktorí tiež majú rôzne názory a majú právo ich predniesť. Ale nie demagogickým a nenávistným spôsobom, vyjadreným aj nadpisom článku v Plus 7 dní: "Zdesená". Veľmi ma udivuje, že autorka – dlhoročná pracovníčka Ústavu štátu a práva SAV – nebola zdesená vtedy, keď sudcovia vynášali – iste proti svojmu svedomiu - rozsudky dlhoročného väzenia alebo smrti proti nevinným osobám v politických procesoch na pokyn príslušných orgánov KSČ. Že nebola zdesená z toho, že naši vojaci základnej služby boli – tiež proti svojmu svedomiu – nútení zabíjať ľudí ktorí chceli prekročiť hranice, hoci naše zákony im to od roku 1977 už dovoľovali. Že boli odsúdení do väzenia baptisti či iní, ktorí z dôvodov svedomia odmietali prevziať vo vojenskej službe zbraň. Že nikdy neprotestovala proti tomu, že väčšina občanov Slovenska, ktorí nemali legitimáciu KSS, alebo ju po roku 1969 stratili, boli jasne diskriminovaní či už v zamestnaní, či v tom, že ich deti nemohli študovať na vysokých, dokonca ani na stredných školách, či dostať vycestovaciu doložku, že mnohí i jej kolegovia nemohli z toho dôvodu publikovať či vedecky pracovať. Že sa sledovali všetci účastníci bohoslužieb či pútí. Že učitelia museli – často proti svojmu svedomiu – učiť deti nepravdy. A dalo by sa veľmi dlho pokračovať. Neboli to škandály, ktoré mali vzbudiť zdesenie? A o to práve ide. Zmluva o výhradách vo svedomí by mala byť zárukou – nielen pre katolíkov -, že sa podobné veci už nikdy nebudú opakovať. Často sa uvádza to, čím autorka nadpísala svoj článok v Pravde, že "Vatikánska zmluva obmedzuje ľudské práva a slobody". Prepáčte mi, ale väčší nezmysel som nepočul! Práve naopak. Žiť podľa svojho svedomia je základným ľudským právom! Aj naši poslanci sľubujú, že sa budú riadiť svojim svedomím. Netreba zabúdať na to, že na Slovensku sa vyše 70 %, teda takmer tri štvrtiny občanov hlási ku katolíckej cirkvi. A je nie právom, ale priam povinnosťou jej predstaviteľov, včítane Svätej stolice, sa zasadiť o to, žeby mohli slobodne žiť podľa svojho svedomia, aby ich v tom nik neobmedzoval. Jedine o to ide. Vatikán nijako nechce zasahovať do našej politiky, tá doba je dávno preč. Je veľmi smutné, ak to časť slovenskej inteligencie ešte nechápe. PhDr. Ivan Chalupecký
( -ich- ) 20060301005 | Upozorniť na chybu v správe |
[naspäť]
| | |
