Pamiatkový úrad SR zverejnil na včerajšej tlačovej besede unikátny archeologický nález – Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, okres Skalica. Na rozdiel od iných architektonických pamiatok z 9. storočia, z ktorých poznáme len torza, táto pamiatka sa zachovala v pôvodnej podobe. Ako uviedol vedúci archeologického výskumu v Kopčanoch Peter Baxa, jedná sa o jediný zachovaný veľkomoravský kostol v stredoeurópskom priestore. Zároveň zdôraznil, že v auguste tohto roku bol v Kopčanoch objavený prvý hrob, o ktorom je dokázané, že pochádza z obdobia Veľkej Moravy a taktiež, že vznikol po výstavbe Kostola sv. Margity. Aj keď dátum postavenia kostola je ešte predmetom archeologického výskumu, predpokladá sa, že vznikol najneskôr v 9. storočí, ale je možné, že môže byť ešte starší. Vlastníkom najstaršej zachovanej cirkevnej architektúry na celom území bývalej Veľkomoravskej ríše je Rímskokatolícka cirkev, správcom farský úrad Kopčany. Bratislavsko – trnavský diecézny biskup, arcibiskup Mons. Ján Sokol poukázal na skutočnosť, že daný archeologický objav je dôkazom existencie Veľkej Moravy a pôsobenia solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, a to aj napriek pochybnostiam niektorých historikov o existencii Veľkej Moravy. V tejto súvislosti vyjadril nádej na nájdenie hrobu sv. Metoda. Kostol sv. Margity Antiochijskej stojí v extraviláne obce Kopčany, okres Skalica a do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky bol zapísaný v roku 1994. V r. 1994 – 1998 sa na objekte vykonal stavebnohistorický a umeleckohistorický výskum a reštaurátorský prieskum. Významným spôsobom upresnil dobu vzniku a pôvodné funkcie kostola archeologický výskum jeho interiéru v r. 1998-2000. Zdokumentoval pozostatky viac ako 70 hrobov a ich častí z 11.-18. storočia. S finančnou podporou Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sa začala v r. 1999 pamiatková obnova kostola. Od roku 2004 sa reštaurujú exteriérové omietky kostola na základe finančných prostriedkov z fondu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.
Jednoloďová stavba s lichobežníkovou svätyňou a obdĺžnikovitou loďou má maximálne pôdorysné rozmery 865 x 526 cm. Kostol sa zachoval vo svojej pôvodnej hmote takmer v celosti. Okrem výraznej prestavby západného uzáveru lode, výmeny krovu a strešnej krytiny sa zmeny týkali úprav okenných otvorov, omietok, výmaľby a oltára. Z pôvodných detailov je najvýznamnejší pre určenie objektu, nález dvojice zachovaných pôvodných okenných otvorov predrománskeho typu v severnej stene lode. Svojím pôdorysom a stavebnými detailmi patrí typologicky do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe predovšetkým v 8.-11. storočí, teda v predrománskom období . Zvláštnosťou Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je prístavba so zahĺbeným objektom interpretovaným ako hrobka alebo krstiteľnica.
V sezóne 2004 priniesol archeologický výskum Pamiatkového úradu SR nálezy, ktoré umožňujú upresnenie datovania kostola. Sú to tri hroby pri južnej stene kostola s nálezmi dvoch pozlátených bronzových gombíkov, zlatej náušnice a hrozienkovej pozlátenej náušnice, ktoré sú datované do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Situovanie hrobov, v tesnej blízkosti základov kostola (rešpektujú už jestvujúcu stavbu), výplň hrobových jám s drobnými kúskami malty, jednoznačne dokazujú existenciu tejto sakrálnej architektúry v 9. storočí. Kostol sv. Margity Antiochijskej je jediným, v hmote takmer kompletne zachovaným veľkomoravským kostolom. Je unikátnym dokladom a dôkazom kresťanských kultúrnych tradícií formujúcich stredoeurópsky región. Ide o sakrálnu architektúru sídliskového komplexu, ktorý vznikol v blízkosti mikulčického hradiska Valy pozdĺž komunikácie vedúcej od hradiska na východ v 9. storočí. Jedinečnosť kostola spočíva v tom, že dokumentuje v kontexte premien jeho najbližšieho okolia transformáciu a existenciu historických sídliskových štruktúr po páde Veľkej Moravy v 10. - 13. storočí v tejto časti Pomoravia.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je z hľadiska historického kontextu XIII. kostolom mikulčickej sídliskovej aglomerácie. Ako jediná zachovaná veľkomoravská murovaná stavba poskytuje významnú sumu pozorovaní pre interpretáciu a rekonštrukciu veľkomoravských kostolov zachovaných v negatívoch základových rýh, alebo časťami základových pásov.
