Vatikán 10. mája (RV) V 5. veľkonočnú nedeľu 10. mája pri poludňajšej modlitbe Regina caeli pápež František hovoril o prekonávaní obáv a úzkosti v dramatických chvíľach života, o dôvere v Ježiša a v jeho prísľub večného života v nebi. V závere televízneho prenosu zo Sály bibliotéky pamätal osobitne na Európsku úniu a na africkú oblasť Sahelu. V Deň matiek zveril všetky mamy pod ochranu Panny Márie.- - - -
Príhovor pred modlitbou Raduj sa, Nebies kráľovná
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom evanjeliu (porov. Jn 14,1-12) počúvame začiatok z takzvanej „Rozlúčkovej reči“ Ježiša. Sú to slová, s ktorými sa obracia na učeníkov v závere Poslednej večere, pred tým, ako bude čeliť umučeniu. V tejto tak dramatickej chvíli Ježiš začína slovami: „Nech sa vám srdce nevzrušuje“ (v. 1). Hovorí to aj nám v dramatických chvíľach života. Ale čo urobiť, aby sa nám srdce nevzrušovalo? Veď srdce je vtedy znepokojené...
Pán poukazuje na dva lieky proti znepokojeniu.
Prvým je: „Verte vo mňa“ (v. 1). Zdalo by sa, že ide o radu trochu teoretickú, abstraktnú. Ježiš nám však naopak chce povedať konkrétnu vec. On vie, že v živote sa tá najväčšia úzkosť, nepokoj, rodí z dojmu, že to človek nezvládne, z pocitu, že sme sami a bez oporných bodov v tom, čo sa deje. Túto úzkosť, v ktorej sa k jednej ťažkosti pridáva ešte ďalšia, nemôžme prekonať sami. Potrebujeme Ježišovu pomoc.
Preto Ježiš žiada veriť v neho, čiže nespoliehať sa na nás samých, ale na neho. Lebo vyslobodenie zo znepokojenia prichádza cez odovzdanie sa. Zveriť sa Ježišovi: urobiť ten skok. A toto je vyslobodením zo znepokojenia. Ježiš je vzkriesený a živý práve preto, aby bol vždy po našom boku. Môžeme mu teda povedať: „Ježišu, verím, že si vstal z mŕtvych a si mi blízko. Verím, že ma počuješ. Prinášam ti to, čo ma znepokojuje, moje starosti: verím v teba a odovzdávam sa ti.“
Je tu ďalej druhý liek proti znepokojeniu. Ježiš ho vyjadruje týmito slovami: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov […] Idem vám pripraviť miesto“ (porov. v. 2). Ježiš pre nás urobil toto: zarezervoval nám miesto v nebi. Vzal na seba naše človečenstvo, aby ho preniesol cez smrť na nové miesto v nebi, aby tam, kde je on, sme boli aj my. To je tá istota, ktorá nás napĺňa útechou: miesto je zarezervované pre každého. Aj pre mňa.
Každý z nás môže povedať: je tam pre mňa miesto. Nežijeme bez cieľa a bez destinácie. Sme očakávaní, sme vzácni. Boh si nás zaľúbil, sme jeho deti. A pripravil pre nás to najdôstojnejšie a najkrajšie miesto: raj. Nezabúdajme na to: príbytok, ktorý na nás čaká, je raj. Tu sme prechodne. Sme stvorení pre nebo, pre večný život, aby sme žili večne.
Večne: je to niečo, čo si teraz nedokážeme ani len predstaviť. Ale ešte krajšie je myslieť na to, že táto večnosť bude kompletne v radosti, v plnom spoločenstve s Bohom a ostatnými, bez sĺz, bez záští, bez rozdelení a nepokoja.
Ako sa ale dostať do raja? Aká cesta tam vedie? Takto znie rozhodujúca Ježišova veta, ktorú nám dnes hovorí: „Ja som cesta“ (v. 6). Pre výstup do neba je cestou Ježiš: znamená to mať s ním živý vzťah, napodobňovať ho v láske, nasledovať jeho kroky. A ja, kresťan, ty, kresťan, my všetci, kresťania, môžeme si položiť otázku: „Akou cestou sa uberám?“
Sú cesty, ktoré nevedú do neba: cesty svetáctva, cesty sebapresadzovania, cesty egoistickej moci. A je tu cesta Ježiša, cesta pokornej lásky, modlitby, miernosti, dôvery, služby iným. Nie je to cesta protagonizmu mňa samého, ale cesta, kde protagonistom môjho života je Ježiš. Znamená to ísť ďalej každý deň pýtajúc sa ho: „Ježišu, čo si myslíš o tomto mojom rozhodnutí? Čo by si urobil v tejto situácii, s týmito ľuďmi?“
Bude nám na osoh pýtať sa Ježiša, ktorý je cesta, na smerovníky do neba. Panna Mária, nebeská Kráľovná, nech nám pomáha nasledovať Ježiša, ktorý pre nás otvoril raj.
- - - -
Európska únia a africký Sahel
Po spoločnej modlitbe veľkonočnej mariánskej antifóny a udelení požehnania Svätý Otec pokračoval týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry! Moje myšlienky dnes vedú k Európe a k Afrike. K Európe pri príležitosti 70. výročia Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950. Bola inšpiráciou k procesu európskej integrácie, aby po druhej svetovej vojne umožnila uzmierenie národov kontinentu a dlhotrvajúce obdobie stability a mieru, ktoré dnes požívame. Duch Schumanovej deklarácie nech nechýba v inšpirácii tých, ktorí majú zodpovednosť v Európskej únii, povolaní v duchu svornosti a spolupráce čeliť sociálnym a ekonomickým dôsledkom vyvolaným pandémiou.
A môj pohľad dnes vedie aj k Afrike, pretože pred štyridsiatimi rokmi, 10. mája 1980 sa sv. Ján Pavol II. počas svojej prvej pastoračnej návštevy na tom kontinente stal hlasom volania obyvateľov Sahelu, tvrdo skúšaných suchom. Dnes blahoželám mládeži, ktorá sa angažuje v iniciatíve nazvanej „Stromy Laudato si’“. Cieľom je vysadiť v oblasti Sahelu aspoň jeden milión stromov, ktoré sa stanú súčasťou „Veľkého zeleného múru Afriky“. Verím, že mnohí budú môcť nasledovať príklad solidarity týchto mladých.“
Deň matiek: vďačnosť, láska a modlitba
„Dnes sa v mnohých krajinách slávi Sviatok matiek. Chcem pamätať na všetky mamy s vďačnosťou a láskou, zverujúc ich pod ochranu Márie, našej Nebeskej mamy. Moje myšlienky vedú aj k mamám, ktoré prešli na druhý breh života a sprevádzajú nás z neba. Urobíme chvíľku ticha, aby si každý spomenul na svoju mamu...“
Ako zvyčajne, pápež František sa rozlúčil týmito slovami:
„Želám všetkým peknú nedeľu. Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť a dovidenia.“
-
Preložila: Slovenská redakcia VR
