Vatikán 13. septembra (RV) Svätý Otec prijal vo štvrtok 12. septembra biskupov z celého sveta, ktorí boli menovaní v poslednom roku. Noví biskupi sa v Ríme zúčastnili na formačnom kurze organizovanom Kongregáciou pre biskupov a Kongregáciou pre východné cirkvi. Celkovo 105 biskupov privítal pápež František na audiencii, aby ich osobne povzbudil v začiatkoch ich náročnej služby. Na srdce im kládol, aby udržiavali blízkosť Bohu a blízkosť ľudu. „Náš svet hľadá, hoc aj nevedomky, túto Božiu blízkosť“, poznamenal Svätý Otec.
Noví biskupi v rámci predchádzajúceho duchovného programu spoločne zostúpili k hrobu sv. Petra pod Vatikánskou bazilikou, kde spoločne predniesli vyznanie viery. Pápež František im to pripomenul týmito slovami: „Vyznali ste tam tú istú vieru samotného apoštola. Ona nie je nejakou teóriou alebo kompendiom náuk, ale je to osoba, Ježiš.“
Blízkosť Bohu
Svätý Otec upozornil prítomných biskupov, že ministérium biskupa pramení práve v blízkosti Bohu:
„Nepoznáme inú silu ako túto, silu Dobrého Pastiera, silu dávať život, priblížiť sa Láske prostredníctvom lásky. Toto je naša misia: byť pre Cirkev a pre svet „sviatosťami“ Božej blízkosti. ... Naša existencia je tu na to, aby sme robili túto blízkosť hmatateľnou. Ale nemôžeme sprostredkovať Božiu blízkosť bez vlastnej skúsenosti, bez jej každodenného prežívania, bez toho, aby sme sa nechali nainfikovať jej nehou. Denne, nešetriac časom, je potrebné byť pred Ježišom, predkladať mu ľudí, situácie, byť stále otvoreným komunikačným kanálom medzi Ním a našimi ľuďmi.“
Blízkosť človeku
Práve od blízkosti Bohu sa prichádza k blízkosti k jeho ľudu, pretože vtedy rastie v človeku vedomie identity, spočívajúcej v stávaní sa blížnymi, pokračoval Svätý Otec. A ako dodal, toto nie je vonkajšia povinnosť, ale vnútorná potreba v logike darovania sa:
„Blízkosť biskupa nie je rétorická, nevytvára sa do seba uzavretými tvrdeniami, ale ozajstným bytím k dispozícii,“ upozornil Svätý Otec a hovoril biskupom o konkrétnosti ich služby. Blízkosť má konkrétne vyjadrenia v podobe slovies vlastných dobrému Samaritánovi:
„Vidieť – to znamená neodvracať zrak bokom, netváriť sa akoby nič, nenechať ľudí čakať a neskrývať problémy pod koberec. Čiže byť nablízku, v kontakte s ľuďmi, venovať čas viac im než písaciemu stolu, nemať strach z kontaktu s realitou, ktorú treba spoznávať a osvojiť si ju. Dobrému Samaritánovi je ďalej vlastné obviazať rany, prevziať zodpovednosť, postarať sa, vynaložiť prostriedky (porov. Lk 10,29-37). Každé z týchto slovies blízkosti je míľnikom na ceste biskupa s jeho ľudom.“
Spätná väzba
Ďalší podnet sa týkal počúvania a udržiavania si spätnej väzby. Biskupi majú byť „pastiermi načúvania, ktorí vedia vypočuť aj vtedy, keď to nie je príjemné“.
„Prosím, neobklopujte sa poskokmi a pritakávačmi („yes men“), takými kňazmi, čo si vždy chcú šplhnúť... Nie, prosím vás, preč s tým! Netúžte dostávať utvrdzovanie od tých, ktorých máte vy sami povinnosť utvrdzovať.“
Je veľa spôsobov, ako byť blízkymi svojim cirkvám, poznamenal Svätý Otec a dal novým biskupom za príklad Máriu, Matku Božiu, ktorá nestrácala čas a ponáhľala sa za sesternicou.
Blízkosť kňazom
Povzbudil ich k pravidelným pastoračným návštevám veriacich spolu s ich duchovnými pastiermi. Zvlášť si majú vyhradiť čas najmä pre kňazov, ktorí sú „najbližšími blížnymi biskupa“.
Svätý Otec sa so stovkou nových biskupov rozlúčil s prosbou, aby v jeho mene objali, poďakovali a povzbudili svojich kňazov.
