Vatikán 1. júla (RV) Svätá stolica vydala 28. júna pastoračné usmernenia ohľadom registrácie členov kléru pred občianskymi úradmi Čínskej ľudovej republiky. Dokument reaguje na situáciu po nedávnom usporiadaní vzťahov medzi Katolíckou cirkvou a čínskymi úradmi formou predbežnej dohody, keď sa členovia katolíckych komunít niekedy ocitajú v zložitej situácii, keď štát od nich žiada podpisom akceptovať dokumenty, s obsahom ktorých nesúhlasia.Problematická je najmä požiadavka deklarovať „princíp nezávislosti, autonómie a samosprávy Cirkvi v Číne“. V smerniciach Svätej stolice sa vysvetľuje chápanie tejto „nezávislosti“ nie v zmysle absolútnom, akoby šlo o separáciu od pápeža a univerzálnej Cirkvi, ale v zmysle relatívnom pre oblasť politickú, ako sa to chápe aj v iných častiach sveta.
Vatikánska smernica zároveň prízvukuje rešpektovanie slobody svedomia každého jednotlivca. Ako možná cesta sa navrhuje podpísanie dokumentu po predchádzajúcom vyjadrení výhrady pred svedkom, že dotyčný vyjadruje svojím podpisom súhlas jedine s takou interpretáciou textu, ktorá je v zhode s učením Katolíckej cirkvi.
Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli komentuje kontext vydaných smerníc týmito slovami:
„Pri zrode dokumentu stoja mnohé otázky, ktoré do Vatikánu prišli zo strany čínskeho kléru. Ako sa zachovať voči ťaživej požiadavke registrovať sa, ako to zákonom stanovujú politické autority? Ako sa majú vysporiadať s dilemou vo svedomí, ktorú vyvolávajú niektoré problematické texty, ktoré sú častokrát žiadaní podpísať? Zoči-voči týmto otázkam Svätá stolica odpovedá predovšetkým zdôrazňujúc základný všeobecný princíp: musí byť rešpektovaná sloboda svedomia, a teda nikto nemôže byť nútený vykonať krok, ktorý nemieni vykonať.“
Ako vysvetľuje Andrea Tornielli, „podpísanie Predbežnej dohody medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou o menovaní biskupov v septembri 2018 začalo novú cestu v čínsko-vatikánskych vzťahoch a prinieslo prvý dôležitý výsledok plného zjednotenia sa všetkých čínskych biskupov s pápežom, avšak nie všetky ťažkosti boli vyriešené. Dohoda totiž predstavuje len začiatok istej cesty.“
Jedna z aktuálnych ťažkostí sa týka požiadavky, aby sa kňazi a biskupi oficiálne zaregistrovali na štátnych úradoch, ako to predpisuje čínsky zákon. No „aj napriek záväzku nájsť prijateľné a zdieľané riešenie, v rozličných regiónoch Čínskej ľudovej republiky sú kňazom ponúkané na podpísanie také texty, ktoré nie sú v súlade s katolíckou náukou“. Pochopiteľne to vytvára ťažkosti vo svedomí kňaza, ak sa od neho vyžaduje akceptovať „princíp nezávislosti, autonómie a samosprávy Cirkvi v Číne“.
Ako pokračuje Tornielli, „dnešná situácia sa zdá byť veľmi odlišná od tej v päťdesiatych rokoch, keď tu bol pokus o vytvorenie Čínskej národnej cirkvi oddelenej od Ríma. Dnes, vďaka Predbežnej dohode, pekinské autority uznávajú osobitnú rolu Rímskeho biskupa pri výbere kandidátov na episkopát a teda jeho autoritu ako Pastiera univerzálnej Cirkvi. Svätá stolica pokračuje v práci na tom, aby každé prehlásenie, žiadosť o čin registrácie, bola v línii nielen s čínskymi zákonmi, ale aj s katolíckou náukou a preto prijateľnou pre biskupov a kňazov.“
Najnovšie vatikánske usmernenie ide v línii známeho Listu čínskym katolíkom, ktorý napísal pápež Benedikt XVI. v roku 2007, vysvetľuje Tornielli. Benedikt XVI. vtedy konštatoval, že „v nemálo konkrétnych prípadoch, ak nie takmer vždy, do procedúry uznania vstupujú orgány, ktoré ukladajú dotyčným osobám povinnosť zaujať postoje, robiť úkony a prijať úlohy, ktoré sú v protiklade s tým, čo im ako katolíkom hovorí ich svedomie“.
Tornielli pripomína, že v delikátnych situáciách Benedikt XVI. ponechal vec na posúdení a rozhodnutí jednotlivých biskupov, keď napísal: „Chápem preto, ako je v takýchto rozličných situáciách a okolnostiach ťažké stanoviť aké je správne rozhodnutie, ktoré sa žiada urobiť. Z tohto dôvodu Svätá stolica, po tom, ako zdôraznila princípy, ponecháva rozhodnutie na jednotlivého biskupa, ktorý je po vypočutí si svojho kňazského zboru lepšie schopný poznať miestnu situáciu, porovnať konkrétne možnosti výberu a zvážiť možné dôsledky v rámci diecézneho spoločenstva.“
Súčasný kontext je objektívne odlišný v porovnaní s dávnejšou minulosťou, podotýka Tornielli a vysvetľuje, že práve publikovanými pastoračnými smernicami je biskupom a kňazom navrhovaná možnosť žiadať v momente registrácie o prídavok vo forme napísanej vety, kde sa uvádza, že nezávislosť, autonómia a samospráva Cirkvi sa chápu v tom zmysle, aby nebola narušená katolícka náuka.
„To znamená takú politickú nezávislosť, administratívnu autonómiu a pastoračnú samosprávu, ktoré rovnako zažívajú všetky miestne cirkvi na svete. Ak nebude povolené vykonať tento písomný doplnok, biskupovi či kňazovi, ktorý sa mieni registrovať, navrhuje sa urobiť toto upresnenie aspoň ústne, pokiaľ možno za prítomnosti svedka. A zároveň sa od neho žiada bezodkladne informovať svojho biskupa o vykonanej registrácii a o okolnostiach, v ktorých bola uskutočnená. Na toho, kto sa naopak necíti na registráciu za takýchto podmienok, nemožno vyvíjať nepatričný nátlak.“
