Bratislava 16. apríla (TK KBS) Na Veľkú noc sa čitateľom Katolíckych novín prihovára reykjavícky biskup Dávid Bartimej Tencer. „Chcem vám popriať, aby vám všetkým bolo Ježišovo zmŕtvychvstanie povzbudením vo chvíľach časného trápenia, že sa aj ono raz skončí a príde nedeľné ráno,“ píše vo sviatočnom veľkonočnom príhovore, ktorý prinášame v plnom znení, reykjavícky biskup Dávid Bartimej Tencer OFMCap.-
Milí čitatelia Katolíckych novín, určite aj vy prežívate tieto výnimočné dni s dynamikou, ktorú v sebe ukrývajú. Najviac to pociťujeme v kostoloch, lebo zostali takmer jediným miestom, kde sa to slobodne ohlasuje. Inde sa to už „nenosí“, ba dokonca sa to berie ako nie vhodné, aby človek napríklad v televízii, v novinách alebo čo aj len čakajúc na zastávke vyhlásil: „Áno, som katolík a áno, verím v to všetko, čo si v týchto dňoch pripomíname.“
Nie, nie, nehovorím o sviatkoch jari ani o prebúdzajúcej sa prírode, ja hovorím o Pánovi Ježišovi, Božom Synovi, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Áno, presne o tomto hovorím. Neveríte? Skúste si to! Začnite sa napríklad na tej spomínanej zastávke rozprávať so svojím susedom o nedeľnej kázni a pochváľte verejne pána farára. Myslím si, že 99 ľudí zo 100 uvediete do rozpakov. No práve Ježišovo zmŕtvychvstanie je téma, o ktorej by sa malo hovoriť teraz oveľa viac ako o veciach politických, ekonomických či o športe a kultúre.
Veď si to len predstavte! Ako ľudstvo sme už-už boli na pokraji večnej záhuby. A vtedy sa to stalo! Namiesto nás hriešnikov - ktorí sme si zaslúžili svojimi hriechmi, aby nás stýrali bičom, tŕňovú korunu vrazili až na kosť a vztýčili na kríži voči nebu ako trest za náš neporiadny život a na výstrahu ostatným - toto všetko podstupuje Ježiš, obetný Baránok bez poškvrny (porov. 1 Pt 1, 19), opovrhnutý a opustený ľuďmi; muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili (porov. Iz 53, 3).
Trollovia by nikdy nezabudli
Naši Islanďania si radi rozprávajú po večeroch príbehy a povesti z dávnych čias. Tento zvyk im zostal ešte z doby, keď v zimných mesiacoch nebolo veľmi čo robiť a tma a snehové búrky doslova paralyzovali všetok ruch. A určite si viete predstaviť tú atmosféru, keď miestnosť osvecoval len plameň ohniska a najstarší rozprával.
Rozprával napríklad ságu, ktorú si odovzdávajú v mojej bývalej farnosti vo Východných fjordoch po stáročia. Hovorí o tom, že v Eskifjördure si miestni obyvatelia zabudli značiť dni, a keď sa už blížili Vianoce, naraz im došlo, že vlastne nevedia, kedy budú sviatky Narodenia Pána. A tak si povedali: „Musíme niekoho vyslať cez hory do Fáskrúðsfjörðuru, tam je sýslumaður (správca celej oblasti - pozn. aut.) a ten iste má aj kalendár a bude nám vedieť pomôcť.“
Lenže jedna vec je niečo povedať a druhá uskutočniť to. Ktože by sa teraz v zime cez tie hory vybral, veď predsa každý našinec vie, že v priesmyku žije troll (trollovia - divokí zlí obri, obývajúci hory, rokliny a skalné útesy - pozn. aut.), ktorý stráži priechod a každého pocestného zabije, alebo ak má pocestný šťastie, prinajmenšom nazad zaženie a popritom môže byť ešte rád, že si aspoň holý život zachráni útekom! Ktože by sa na to podujal?!
Ale napokon predsa len našli! Najsilnejšieho mládenca v obci, ktorému prisľúbili kopu peňazí, naveľa-naveľa uhovorili, a tak sa dal na cestu. Ale len čo sa objavil v priesmyku, už proti nemu hrozný troll vyskočil a hneď sa aj do neho dal. A bili sa surovo, lebo vedeli, že ide naozaj o život! Ale mládenec tiež nebol z riedkeho cesta, a tak sa statočne držal, až sa napokon obaja, do krajnosti vysilení, pri chodníku na zem zvalili, aby znovu síl nabrali. A vtedy na mládenca troll spustil: „Čo sa tu motáš, ty niktoš? Či nevieš, že tadiaľto nikto prechádzať nesmie, lebo ho zabijem?! Čo tu pohľadávaš?“ A mládenec mu na to: „Nebol by som ja sem chodil, keby to nebolo treba. Ale poslali ma cez hory do Fáskrúðsfjörðuru k sýslumaðurovi zistiť, kedy je presný deň Narodenia Pána Ježiša, lebo sme na to zabudli a teraz si nevieme rady.“ Keď toto troll počul, hneď ho opustila chuť biť sa, iba sa odvrátil, na odchode rukou hodil a vraví: „Och! Choď mi z očí, choď si, kde chceš, nepodarenec!“ A ako odchádzal, počul ho mládenec, ako troll so znechutením hovorí: „Čo ste to vy len zač, vy ľudia nevďační! Takéto niečo! Zabudnúť na deň jeho narodenia... Joj! Keby Ježiš pre nás trollov urobil to, čo pre vás, my by sme nikdy na jeho narodeniny nezabudli!“
Brána ku všetkému
Milí čitatelia, nepovedzte si teraz: „Aká milá povesť to bola!“ Nešlo o tú povesť, ale o tú veľkú pravdu, ktorú v sebe nesie! Pravdu o tom, že Ježiš je jediný, kto sa na kríži ocitnúť nemal! No bol to práve on! Rozumiete, čo pre nás urobil?
A nielen to, ale ďaleko viac! Svojím zmŕtvychvstaním porazil toho najhroznejšieho „trolla“, pred ktorým sa trasú všetci a aj najmocnejší sveta sú pred ním ako slabé batoľa. Porazil smrť! A nadobro! Až natoľko ju porazil, že už viac nie je strašiakom, ktorý nás oberie jedného dňa o všetko, ale stala sa bránou ku VŠETKÉMU!
Áno, aj ja sa smrti obávam, ale nie o tom chcem hovoriť. Vinšovať chcem. Chcem vám popriať, aby vám všetkým bolo Ježišovo zmŕtvychvstanie povzbudením vo chvíľach časného trápenia, že sa aj ono raz skončí a príde nedeľné ráno. A keď príde čas prejsť cez bránu smrti, nech nás všetkých privíta náruč Zmŕtvychvstalého, ktorého sme čakali a ktorému sme celý život dôverovali.
Požehnané veľkonočné sviatky! A modlite sa, prosím, aj vy za mňa, tak ako sa aj ja teraz za vás modlím a k tomu aj požehnanie prikladám.
-
Zdroj: Katolícke noviny
-
Snímka: Ilustračná
