Duchovným otcom Kamiliánskej charizmatickej rodiny je sv. Kamil de Lellis, bývalý vojak, ktorý v roku 1582 založil Rád služobníkov chorých, ľudovo nazývaných kamiliáni. V 18. storočí potom vznikli i dve ženské rehoľné kongregácie inšpirované jeho charizmou a v minulom storočí sa k nim pridali aj sekulárne inštitúty.

V súčasnosti teda Kamiliánsku charizmatickú rodinu tvoria rehoľníci, rehoľníčky, zasvätení členovia sekulárnych inštitútov i veriaci laici. Svätý Otec ich vyzval, aby bol každý z nich verný pôvodnej charizme zdedenej od sv. Kamila de Lellis, avšak podľa svojho osobitného povolania. Ich spoločným poslaním je „v každom čase a na každom mieste svedčiť o milosrdnej láske Krista k chorým“.

Chorý potrebuje mať po boku súcitného brata či sestru

Ako povedal Svätý Otec, keď na nás doľahne choroba, všetci túžime mať nablízku súcitného a kompetentného brata či sestru:

„Keď sa dostaví choroba a sužuje náš život a niekedy ním aj otriasa, vtedy cítime silnú potrebu mať pri sebe súcitného a zároveň i kompetentného brata či sestru, niekoho, kto by nás utešoval, podporoval, pomáhal nám znovu nadobudnúť vzácne dobro zdravia, alebo by nás sprevádzal až po prah nášho definitívneho stretnutia s Pánom!“

Pristupovať k chorým ako milujúca matka k svojmu dieťaťu

Aj keď v dobe svätého Kamila de Lellis ešte neexistovala možnosť aktívnej apoštolskej formy zasväteného života pre ženy, on dobre rozumel tomu, že starostlivosť o chorých si vyžaduje typicky ženské kvality a postoje – svojich rehoľníkov žiadal, aby chorým slúžili «s takou vrúcnosťou, akú má obvykle milujúca matka k svojmu jedinému dieťaťu, ktoré je choré» (Regula Spoločnosti služobníkov chorých, 1584, XXVII). Ako ďalej pripomenul Petrov nástupca, tomu, ako stáť po boku chorým a trpiacim s nehou a obetavosťou matky, sa učíme od Panny Márie – Uzdravenia chorých.

Jednota dáva plodnosť charizme

Svätý Otec členov Kamiliánskej charizmatickej rodiny vyzval k jednote, k synodálnemu štýlu, k tomu, aby si vzájomne načúvali a spoločne načúvali i Duchu Svätému. Aj vďaka vzájomnému doceňovaniu každej z častí duchovnej rodiny bude môcť naplno zažiariť ich spoločná charizma a aj naďalej tak budú svedkami Božej nehy. Pápež k tomu dodal:

„Buďte si vždy vedomí, že «aj keď to stojí námahu, práve v spoločenstve sa charizmy ukazujú ako autentické a tajomným spôsobom plodné» (Evangelii gaudium, 130).“