Vatikán 25. júna (RV) V deň slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa Svätý Otec František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána pozval veriacich spytovať si svedomie, či svoju vieru prežívajú s radosťou, schopnosťou žasnúť, so zmyslom pre prekvapenie a vďačnosť. Inšpiroval sa pritom slovami Lukášovho evanjelia o tom, ako prežívali udalosť narodenia Jána Krstiteľa jeho rodičia a ľudia v okolí.Medzi asi 20 tisíc veriacimi na Námestí sv. Petra tentoraz pozdravil Svätý Otec aj Slovákov. Na púť do Vatikánu prišli veriaci z farnosti Kalná nad Hronom so svojím kňazom, ako aj účastníci prosebnej púte za svätorečenie Titusa Zemana pod vedením dona Jozefa Slivoňa SDB.
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec pripomenul osobnosť novej blahoslavenej, bosej karmelitánky bl. Márie Felície od Sviatostného Ježiša, ktorú v sobotu vyhlásili v paraguajskom hlavnom meste Asunción. Svätý Otec ju nazval „mladou svätou“, zomrela ako iba 34-ročná v roku 1959 v Paraguaji.
-----------------------------------------------------------------
Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes nás liturgia pozýva sláviť narodenie svätého Jána Krstiteľa. Jeho narodenie sa stalo udalosťou, ktorá priniesla svetlo do života jeho rodičov Alžbety a Zachariáša, a ktorá vyvolala radosť a údiv u príbuzných a susedov. Títo staručkí rodičia snívali a aj sa pripravovali na tento deň, no už ani nečakali, že príde: cítili sa byť vyradení na okraj, ponížení, sklamaní, lebo boli bezdetní.
Zvestovaniu narodenia syna (porov. Lk 1,13) Zachariáš nedokázal uveriť, lebo podľa zákonov prírody niečo také nebolo možné: boli už starí, v pokročilom veku. V dôsledku toho ho Pán urobil nemým po celý čas Alžbetinho tehotenstva (porov. v. 20). Je to znamenie. Ale Boh nie je podriadený nášmu uvažovaniu a našim ľudským, obmedzeným schopnostiam. Je potrebné naučiť sa dôverovať a mlčať v kontakte s Božím tajomstvom a rozjímať v pokore a tichu nad jeho konaním, ktoré sa vyjavuje v dejinách a ktoré mnohokrát prekračuje našu predstavivosť.
Keď ale nastala tá udalosť, keď Alžbeta a Zachariáš zakusujú, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1,37), ich radosť je veľká. Dnešná stať z Evanjelia (Lk 1,57-66.80) najskôr opisuje narodenie a potom sa pristavuje pri momente, keď sa má dieťaťu dať meno. Alžbeta vyberie vzhľadom na rodinnú tradíciu nezvyklé meno a hovorí: „Bude sa volať Ján“ (v. 60) – milostivý a nečakaný dar, lebo meno Ján znamená „Boh udelil milosť“. A toto dieťa bude ohlasovateľom, svedkom Božej milosti pre chudobných, ktorí s pokornou vierou očakávajú jeho spásu. Zachariáš nečakane potvrdzuje výber tohto mena, napíše ho na tabuľku – lebo bol nemý – a „v tom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha“ (v. 64).
Celá udalosť narodenia Jána Krstiteľa je obklopená radosťou so zmyslom pre údiv, prekvapenie a vďačnosť. Údiv, prekvapenie, vďačnosť. Ľudí pochytila posvätná bázeň pred Bohom a „všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach“ (v. 65).
Bratia a sestry, veriaci ľud sa dovtípil, že sa tu odohralo niečo veľké, i keď pokorne a v skrytosti, a pýtal sa: „Čím len bude tento chlapec?“ (v. 66). Verný Boží ľud dokáže žiť vieru s radosťou, so zmyslom pre údiv, prekvapenie a vďačnosť.
Všimnime si tento ľud, ako v dobrom pretriasal rečami túto úžasnú vec, tento zázrak narodenia Jána, a robil to s radosťou, v spokojnosti, so zmyslom pre údiv, prekvapenie a vďačnosť. Majúc to pred očami, spýtajme sa samých seba: Aká je moja viera? Je to viera radostná, alebo je to viera stále rovnaká, bez výrazu? Mám schopnosť žasnúť, keď vidím Pánovo konanie, keď počujem hovoriť o evanjelizácii alebo o živote nejakého svätca, alebo keď vidím okolo seba toľko dobrých ľudí? Cítim tú milosť vo svojom vnútri, alebo sa v mojom srdci nič nepohne? Dokážem vnímať útechy Ducha Svätého, alebo som uzavretý? Položme si každý z nás tieto otázky v spytovaní svedomia: Aká je moja viera? Je radostná? Je otvorená pre Božie prekvapenia? Lebo Boh je Bohom prekvapení. Zakúsil som vo svojej duši ten pocit úžasu, ktorý dáva Božia prítomnosť, ten pocit vďačnosti? Rozmýšľajme nad týmito slovami, ktoré sú dušou viery: radosť, zmysel pre údiv, zmysel pre prekvapenie a vďačnosť.
Nech nám Svätá Panna pomáha pochopiť, že v každej ľudskej bytosti je odtlačok Boha, zdroja života. Ona, Matka Božia a naša Matka, nech nám pomáha stále viac si uvedomovať, že pri splodení dieťaťa konajú rodičia ako spolupracovníci Boha. Je to skutočne vznešené poslanie, ktoré robí každú rodinu svätyňou života a každým narodením dieťaťa prebúdza radosť, údiv a vďačnosť.
Preložila: Slovenská redakcia VR
-----------------------------------------------------------------
