Spišské Podhradie 18. mája (TK KBS/TASR) V rámci kultúrno-duchovného festivalu Spišský Jeruzalem podpísal vo štvrtok v Spišskej Kapitule predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Majerský memorandum o spolupráci s cirkevnými predstaviteľmi. Jeho cieľom je okrem iného podporiť pútnický, resp. náboženský turizmus na východe krajiny.Memorandum podpísali spolu s predsedom kraja košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober, prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak a spišský diecézny biskup Štefan Sečka. Zmluva o spolupráci má podľa nich napomôcť rozvoju, prehlbovaniu a ochrane duchovného, kultúrneho a národného dedičstva, ako aj sociálnej a charitatívnej službe. Zároveň má podľa Majerského podporiť školstvo, mládež, cestovný ruch i prezentáciu duchovných hodnôt a šírenie dobrého mena zúčastnených strán. „Svetská a cirkevná moc má spolupracovať, verím, že ďalšie projekty, ktoré prídu, budú úspešné. Spiš, Šariš a Zemplín sú miesta, kde prekvitá pútnictvo a je to cestovný ruch, do ktorého netreba veľké investície. Len tým, že budú tieto miesta viac spropagované, príde na ne ešte viac ľudí,“ konštatoval predseda PSK.
Podpis dokumentu sa odvoláva na úspešnú spoluprácu PSK a vybraných farností rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi a iných partnerov pri realizácii projektu s názvom Svätomariánska púť - Svetlo z východu. Ten funguje od januára minulého roka. Zmluva tiež deklaruje ďalšie možnosti rozvoja vzájomného partnerstva s dôrazom na duchovné a kultúrne obohatenie všetkých zúčastnených strán. „Vnímam to veľmi pozitívne, pretože sa pokúšame rozhýbať a verím, že memorandum prinesie osoh nášmu regiónu,“ povedal Sečka.
Košický arcibiskup Bober dodal, že doposiaľ neboli stanovené jasné pravidlá, aký má mať samosprávny kraj vzťah k cirkvám. Práve podpisom memoranda všetky strany deklarovali záujem o spoluprácu. „Mnohé veci, ktoré sú charakteristické pre východ, vyrástli z obety a úspor našich ľudí. Verím, že ak sa táto spolupráca vydarí, môžeme otvoriť novú oblasť a budeme môcť rozvíjať aj ďalšie projekty,“ konštatoval.
Zainteresované strany si od toho zároveň sľubujú, že európske fondy bude môcť na opravy a údržbu pamiatok čerpať aj cirkev. „Máme obrovské bohatstvo, ale o to sa treba starať, a keď na to nebudeme mať prostriedky, tak sa to dá realizovať veľmi ťažko. Nevieme v tomto nasledovať Poliakov, ktorí z eurofondov opravujú historické pamiatky aj budujú nové. Neviem, kde je chyba, ale cirkev doposiaľ nemohla na Slovensku o európske financie žiadať. Verím, že toto je začiatok novej cesty, aby sme Európskej únii dokázali, že máme záujem zo spoločných fondov opravovať pamiatky a podporovať aj duchovné záležitosti,“ uzatvára Babjak.
