Banská Bystrica 4. apríla (TK KBS) Rádio LUMEN tento rok ponúka svojim poslucháčom unikátny cyklus rozhlasových dramatizácii o osobnostiach cirkevného života. Na začiatku apríla predstavili sestru Bernadetu Pánčiovú. Na začiatku mája je v centre pozornosti biskup Jozef Čársky. Rozhlasová dramatizácia Ľudovíta Petraška a Petra Zubka bude odvysielaná v premiére na rádiu už túto nedeľu 6. mája o 13:00 h.Jozef Čársky mal primície v Gbeloch prvého augusta 1909 za účasti troch desiatok kňazov a troch bohoslovcov. Začal pôsobiť v Monoku, v roku 1911 bol preložený do Košíc, kde účinkoval najprv ako kaplán pre nemecky hovoriacich veriacich, potom aj pre slovenských. Stal sa profesorom náboženstva na vyššej dievčenskej škole, predsedom charitatívneho Spolku svätého Antona a v roku 1914 aj učiteľom slovenského jazyka na Vysokej škole bohosloveckej.
V Košiciach šíril náboženské časopisy a získaval členov Spolku svätého Vojtecha (SSV). Od roku 1915 bol farárom v Širokom. Hovorilo sa o ňom: „Farár je všetkým všetko, bol všetkým otcom, bratom aj priateľom. Horlivým kňazom, dušpastierom i pomocníkom. Bol veľmi obľúbený...“ S farnosťou sa rozlúčil 29. decembra 1923. V roku 1923 ho vymenovali za riaditeľa katolíckeho stredoškolského konviktu a za profesora morálky a pastorálky na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach.
V roku 1924 bol biskup Augustín Fischer-Colbrie v Ríme a keď sa ho štátny sekretár Petro Gasparri pýtal, koho by odporučil na uvoľnený biskupský stolec v Rožňave, tak odporučil práve Čárskeho. Najprv ho 30. marca 1925 vymenoval Pius XI. za titulárneho biskupa thagorského a za apoštolského administrátora rožňavského biskupstva, biskupskú vysviacku prijal v Trnave spolu s Pavlom Jantauschom 14. júna 1925 z rúk pražského arcibiskupa Františka Kordača. Po smrti biskupa Augustína Fischer-Colbrieho v máji 1925 sa 12. novembra stal košickým administrátorom. Inštalácia sa konala 6. decembra 1925.
V roku 1926 sa stal predsedom Katolíckej školskej rady, bol zakladateľom a predsedom Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. V roku 1926 spolu s ďalšími slovenskými biskupmi a kňazmi podnikol cestu do USA, kde sa zúčastnil eucharistického kongresu v Chicagu. Siedmeho júna 1932 slávnostne otvoril Augustineum, kňazský exercičný a rekreačný domov v Bardejovských kúpeľoch. V roku 1940 sa stal predsedom SSV.
Keď boli počas Slovenského štátu Košice pričlenené k Maďarsku, spravoval slovenskú časť diecézy a sídlil v Prešove. V apríli 1945 sa vrátil do Košíc ako apoštolský administrátor s právami diecézneho biskupa. V zložitej situácií po nástupe komunistickej vlády sa snažil o istú lojálnosť voči režimu, spolu s biskupmi Trochtom, Hlouchom a Lazíkom patril k umiernenému krídlu medzi biskupmi, hľadal zlepšenie vzťahov medzi štátom a Cirkvou. Bol ovplyvňovaný spolupracovníkmi, ktorých mu dosadili do rezidencie. Štrnásteho augusta 1949 sa ak spolukonsekrátor zúčastnil na vysviacke biskupov Ambróza Lazíka a Róberta Pobožného. Dvanásteho marca 1951 zložil sľub vernosti republike. Napriek všetkému jeho úsiliu bol v roku 1950 zatvorený košický seminár.
V posledných rokoch bol neustále zo strany štátu obmedzovaný vo svojej pastoračnej činnosti. Bol kompromitovaný, keď mu v roku 1955 udelili štátne vyznamenanie Rad práce. Jeho biskupské heslo znelo: „Prišiel som hľadať, čo sa stratilo.“ Zomrel 11. marca 1962. Pochovaný je krypte Dómu svätej Alžbety v Košiciach.
TK KBS informoval Ivo Novák
