Višňové 23. apríla (TK KBS) Už po štvrýkrát zorganiozvali vo Višňovom pri Žiline Deň so sv. Jánom Pavlom II. Na tomto pútnickom mieste sa v nedeľu konala púť k tomuto poľskému pápežovi. Nedeľa dobrého pastiera tam však tradične patrí aj rodičom kňazov. Tí do miestnej mariánskej svätyne pravidelne prichádzajú už osem rokov, aby si v prvom rade uvedomili dar kňazstva, ktorý dostali do rodiny a zároveň zaň ďakovali.Rodičov kňazov (nielen zo Žilinskej diecézy), pútnikov i miestnych veriacich privítal súdny vikár Žilinskej diecézy Jozef Bagin. Ich pozornosť upriamil na moment z 22. apríla 1990, kedy prišiel prvý raz na Slovensko svätý Ján Pavol II. „Drahí bratia a sestry! S radosťou prichádzam medzi vás na Slovensko, aby som vás upevnil vo viere v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Som rád, že môžem splniť vaše túžby, vaše želania, aby som navštívil vašu vlasť. V minulých rokoch, hoci som veľmi chcel, nemohol som k vám prísť, nebolo to možné. Nemožné sa stalo možným až teraz, keď vám po štyridsaťročnom putovaní púšťou a po toľkých Veľkých piatkoch svitlo veľkonočné ráno s radostným aleluja," povedal vtedy dnes už svätý pápež.
Pred svätou omšou sa prítomní modlili za našich kňazov Cestu svetla - Via lucis. V kázni hlavný celebrant uviedol dôležitú myšlienku o tom, ako sa Dobrý Pastier stará o svoje ovečky. Otázkou je ako sa stará človek o prebývanie Boha vo svojom srdci. Boh sa stará. Dobrý Pastier hľadá každú ovečku. Napriek krížovej ceste, ktorou ide Boží ľud, ale aj kňazi, Božie svetlo stále ukazuje cestu životom, uviedol kazateľ. Vikár Jozef Bagin sa poďakoval rodičom i súrodencom kňazov, ktorí putovali do Višňového. Vysvetlil často nepochopené tvrdenie, že Cirkev vzala syna - kňaza rodičom. Koľké milosti plynú skrze syna – kňaza rodičom i celej rodine.
Po svätej omši nasledovala talianska adorácia, počas ktorej si pútnici vypočuli v slovenčine slová svätého Jána Pavla z Vajnor. Po adorácii bola možnosť uctiť si relikvie krvi svätého pápeža. Svätou omšou i adoráciou sprevádzal spev mladých z farnosti Višňové. Následne vikár pozval rodičov kňazov i súrodencov k obedu, kde sa opäť povzbudili a vzájomne poinformovali.
