Vatikán 23. apríla (RV) Vo 4. veľkonočnú nedeľu, nazývanú Nedeľou Dobrého pastiera Svätý Otec pri omši v Bazilike sv. Petra vysvätil 16 nových kňazov. Piati z nich sú domáci Rimania, po jednom z Chorvátska a Rumunska, piati pochádzajú z krajín Ázie – traja z indického štátu Tamil Nadu, ďalej z Vietnamu a Mjanmarska –, traja sú z Latinskej Ameriky – z Kolumbie, Salvádoru a Peru – a posledný je z Madagaskaru.V homílii Svätý Otec vysvetlil podstatu kňazského povolania, spočívajúcu v samotnom Ježišovi Kristovi ako Najvyššom Veľkňazovi Novej zmluvy. Čerpal pri tom zo vzoru homílie pri vysluhovaní sviatosti kňazstva v Rímskom pontifikáli. Pápež František osobitne povzbudil svätencov k neúnavnosti v milosrdenstve: „Myslite na vaše hriechy, na vaše biedy, ktoré Ježiš odpúšťa. Buďte milosrdní.“ Homíliu zakončil týmito slovami: „Vždy majte pred očami príklad dobrého Pastiera, ktorý neprišiel, aby sa jemu slúžilo, ale aby on sám slúžil, a ktorý prišiel hľadať a zachraňovať, čo sa stratilo.“
-
Jedenásti z novovysvätených kňazov zostanú slúžiť v Rímskej diecéze. Pri modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež František pozval štyroch z nich, aby spolu s ním udelil požehnanie pútnikom z okna apoštolského paláca. Pri tejto príležitosti povedal:
„Ďakujme Pánovi, pretože naďalej vzbudzuje v Cirkvi príbehy lásky k Ježišovi Kristovi, na chválu jeho slávy a na službu bratom. Dnes osobitne ďakujeme za nových kňazov, ktorých som pred chvíľou vysvätil v Bazilike sv. Petra. A poprosme Pána, aby poslal mnohých dobrých robotníkov pracovať na jeho poli, a aby tiež rozmnožil povolania do zasväteného života a do kresťanského manželstva.“
Dnes je zároveň aj 55. svetový deň modlitieb za duchovné povolania. Pápež František k nemu vydal posolstvo s názvom: „Počúvať, rozlišovať a žiť povolanie od Pána“. „Nie sme odkázaní na náhodu, nie sme ani hnaní sledom nesúvisiacich udalostí, naopak, náš život a naša prítomnosť vo svete sú plodom Božieho povolania!” píše Svätý Otec v posolstve.
V príhovore pred poludňajšou mariánskou modlitbou sa pápež František zameral na povolanie každého kresťana k rastu v poznaní Ježiša a k silnému osobnému vzťahu s ním. Vzkriesený Pán nás uzdravuje a sprevádza nás ako Dobrý pastier, ktorý nasadzuje z lásky aj vlastný život. Vyžaduje si to však postoj našej otvorenosti voči nemu:
„Toto je ten postoj, skrze ktorý sa uskutočňuje živý vzťah s Ježišom: nechať sa ním poznať. Neuzatvoriť sa do seba, ale otvoriť sa Pánovi, aby ma poznal. On vie o každom z nás, pozná do hĺbky naše srdce: pozná naše prednosti i nedostatky, plány, ktoré sa nám podarilo naplniť i nádeje, ktoré skončili sklamaním. Prijíma nás takých akí sme, aj s našimi hriechmi, aby nás uzdravil, aby nám odpustil. S láskou nás vedie, aby sme mohli prejsť aj neschodnými cestami a nezablúdili pri tom. On nás sprevádza.“
Po spoločnej modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná Svätý Otec vyjadril svoju podporu Nikarague sužovanej vnútorným konfliktom. Krajinu zachvátili nepokoje v reakcii na vládnu reformu sociálneho systému, pričom násilnosti si vyžiadali už 25 obetí na životoch.
„Som znepokojený tým, čo sa deje v týchto dňoch v Nikarague, kde v nadväznosti na sociálny protest došlo k zrážkam, ktoré spôsobili aj niekoľko obetí. Vyjadrujem tejto krajine svoju blízkosť v modlitbe a pripájam sa k žiadosti biskupov o ukončenie každého násilia, aby sa vyhlo zbytočnému krviprelievaniu a aby sa otvorené otázky riešili pokojne a so zmyslom pre zodpovednosť.“
Pápež František si dnes zároveň pripomenul svoje 45. výročie posledných rehoľných sľubov, ktoré zložil ako jezuita - člen Spoločnosti Ježišovej.
-
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Liturgia dnešnej štvrtej veľkonočnej nedele pokračuje so zámerom pomôcť nám znovuobjaviť našu identitu učeníkov Zmŕtvychvstalého Pána. V Skutkoch apoštolov Peter otvorene prehlasuje, že uzdravenie chorého, ktoré vykonal a o ktorom hovorí celý Jeruzalem, sa udialo v mene Ježiša, lebo „v nikom inom niet spásy“ (4,12). V tom uzdravenom človeku je zahrnutý každý jeden z nás, on predstavuje nás samých a aj naše spoločenstvá.
Každý sa môže uzdraviť z množstva rôznych duchovných chorôb, ktorými trpí – ctižiadosť, lenivosť, pýcha –, ak sa vo viere rozhodne vložiť svoju vlastnú existenciu do rúk Zmŕtvychvstalého Pána. „V mene Ježiša Krista Nazaretského – hovorí Peter – stojí tento človek pred vami zdravý“ (v. 10). Kto je ale ten Kristus, ktorý uzdravuje? V čom spočíva byť ním uzdravený? Z čoho nás uzdravuje? A vďaka akému postoju?
Odpoveď na všetky tieto otázky nájdeme v dnešnom evanjeliu, kde Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11). Túto Ježišovu prezentáciu seba samého nemožno zúžiť len na akúsi emotívnu sugesciu, bez konkrétneho efektu! Ježiš uzdravuje tým, že je pastierom, ktorý dáva svoj život. Tým, že dáva svoj život za nás, Ježiš hovorí každému z nás: „tvoj život znamená pre mňa tak veľa, že aby som ho zachránil, dávam celého seba“. Práve táto obeta svojho života ho robí Dobrým pastierom par excellence, tým, ktorý uzdravuje, ktorý nám umožňuje žiť pekný a plodný život.
Druhá časť toho istého evanjeliového úseku nám hovorí, za akých podmienok nás Ježiš môže uzdraviť a urobiť náš život radostným a prinášajúcim úrodu: „Ja som dobrý pastier – hovorí Ježiš – poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (v. 14-15). Ježiš tu nehovorí o nejakom intelektuálnom poznaní, nie, ale o osobnom vzťahu, prednostnej láske, vzájomnej nežnosti, odraze toho istého intímneho vzťahu lásky medzi ním a Otcom.
Toto je ten postoj, skrze ktorý sa uskutočňuje živý vzťah s Ježišom: nechať sa ním poznať. Neuzatvoriť sa do seba, ale otvoriť sa Pánovi, aby ma poznal. On vie o každom z nás, pozná do hĺbky naše srdce: pozná naše prednosti i nedostatky, plány, ktoré sa nám podarilo naplniť i nádeje, ktoré skončili sklamaním. Prijíma nás takých akí sme, aj s našimi hriechmi, aby nás uzdravil, aby nám odpustil. S láskou nás vedie, aby sme mohli prejsť aj neschodnými cestami a nezablúdili pri tom. On nás sprevádza.
Pokiaľ ide o nás, sme povolaní spoznať Ježiša. To predpokladá stretnutie sa s ním, ktoré vyvolá túžbu nasledovať ho, keď zanecháme do seba zahľadené postoje, aby sme sa vydali na nové cesty, ktoré ukazuje sám Kristus a vedú k širokým obzorom. Keď v našich spoločenstvách ochladne túžba žiť vzťah s Ježišom, počúvať jeho hlas a verne ho nasledovať, nevyhnutne prevážia také spôsoby myslenia a žitia, ktoré nezodpovedajú Evanjeliu.
Mária, naša Matka nech nám pomáha dozrievať v čoraz silnejšom vzťahu s Ježišom. Otvoriť sa Ježišovi, aby mohol do nás vstúpiť. Silný vzťah: on vstal z mŕtvych. Tak ho môžeme nasledovať po celý život. V dnešný Svetový deň modlitby za povolania kiež sa Mária prihovára, aby mnohí veľkodušne a s vytrvalosťou odpovedali Pánovi, ktorý povoláva zanechať všetko pre jeho Kráľovstvo.
Preložila: Slovenská redakcia VR
