Bratislava 5. apríla (TK KBS/TASR) Ora Et Ars Viator – Skalka putujúca je názov výstavy, ktorú dnes večer sprístupnili v Dvorane Ministerstva kultúry SR na bratislavskom Námestí SNP. Výstavu pripravili mesto Trenčín, Trenčianske osvetové stredisko a Konferencia biskupov Slovenska. Záštitu nad ňou prevzal Mons. František Rábek, ordinár OS a OZ SR. Výstava ponúka 120 výtvarných diel, ktoré sú výberom z doterajších desiatich ročníkov letného sympózia. Zúčastnilo sa na nich 66 výtvarníkov zo siedmich európskych štátov a 32 literátov zo Slovenska. Výstava potrvá do 27. apríla. „Výber z výtvarných diel, ktoré sa tu nachádzajú, je sumárom desiatich ročníkov medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia Ora Et Ars, ktoré pred 11 rokmi vzniklo na poctu najstaršieho pútnického miesta na Slovensku Skalky pri Trenčíne. Snažili sme sa revitalizovať jednak duchovný život Skalky, turisticky aj kultúrne povzniesť toto prostredie s benediktínskym kláštorom a jaskyňou. Založili sme sympózium, kde sa každý rok v júni schádza 10 – 15 výtvarných umelcov, básnici, spisovatelia, hudobníci a sedem dní tvoria priamo v tom exponovanom prostredí bez toho, aby sme mali konkrétne zadanie, štatút nesmeruje výtvarníkov, aby sa snažil tematizovať len kresťanské témy,“ povedal kurátor výstavy Marián Kvasnička.
Výtvarníci po skončení sympózia nechávajú časť svojich diel pre Skalku. S týmito dielami robia organizátori podujatie nazvané Ora Et Ars Viator, čiže putujúce sympózium, s ktorým navštevujú slovenské mestá, z ktorých jednotliví tvorcovia pochádzajú.
Skalka neďaleko Trenčína je spätá so životom sv. Svorada-Andreja a Beňadika. Spoľahlivé správy o svätých pustovníkoch sú z legendy Život svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Beňadika mučeníka, ktorú napísal ich súčasník, biskup blahoslavený Maurus v rokoch 1064-1070. Svorad bol pôvodom Poliak. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom, neďaleko slovenskej hranice, zaznamenala, že tam Svorad žil v mladosti ako mních. Už v 13. storočí tu bol kostol zasvätený svätému Svoradovi. Okolo roku 1020 Svorad prichádza na Slovensko. Neďaleko Nitry, v benediktínskom kláštore na Zobore, ho prijíma opát Filip, od ktorého dostáva i rehoľné meno Andrej.
Svorad-Andrej sa po istom čase spoločného života utiahol do samoty a tu viedol pustovnícky život. V pustovni na Skalke pri Trenčíne žil pravdepodobne až vtedy, keď v starobe dostal mladého pomocníka a učeníka, mnícha Beňadika. Svorad zomrel okolo roku 1030. Pozostatky sú uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emeráma. Najväčšia časť relikvií je v Pálffyovom relikviári z roku 1674. Skalka sa stala obľúbeným pútnickým a návštevným miestom nielen pre obyvateľov Považia, ale celého Slovenska, Moravy a Poľska (Zdroj: TASR).
