Vatikán 19. marca (RV) Pri poludňajšej mariánskej modlitbe v 5. pôstnu nedeľu Svätý Otec pozdravil asi 20 tisíc veriacich na Námestí sv. Petra, medzi ktorými priamo spomenul aj pútnikov zo Slovenska. Tí o sebe dali vedieť svojimi vlajkami.Pápež František sa srdečnými slovami poďakoval za prijatie počas jeho pastoračnej návštevy v Pietrelčine a San Giovanni Rotondo, ktorú v sobotu podnikol pri storočnici daru stigiem sv. pátra Pia a pri 50. výročí jeho smrti. Návštevu nazval nezabudnuteľnou a prezradil, že si osobitne nesie v srdci chorých, ktorých navštívil v nemocnici založenej svätým kapucínom.
V príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec vysvetlil duchovný odkaz nedeľného evanjelia. Pozval k pohľadu do hĺbky tajomstva Ježiša na kríži, k preniknutiu duchovným zrakom až k jeho srdcu, cez kontemplovanie jeho piatich rán.
-
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (porov. Jn 12,20-33) rozpráva o udalosti, ktorá sa odohrala počas posledných dní Ježišovho života. Dej sa odohráva v Jeruzaleme, kam Ježiš prišiel kvôli židovskému sviatku Veľkej noci. Kvôli tejto slávnosti prišli i niektorí Gréci; boli to nábožne zmýšľajúci muži, ktorých priťahovala viera hebrejského ľudu. Pretože už o tomto veľkom prorokovi počuli hovoriť, pristúpili k Filipovi, jednému z dvanástich apoštolov, a povedali mu: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša“ (v. 21). Ján dáva dôraz na túto vetu. Jej centrom je sloveso vidieť, a to v slovníku evanjelistu znamená ísť poza zovňajšok a pochopiť tajomstvo danej osoby. Sloveso „vidieť“, ktoré použil evanjelista Ján, znamená dostať sa až k srdcu, zrakom i chápaním dôjsť až k tomu, čo je v človeku najosobnejšie, k jeho vnútru.
Ježišova reakcia na predloženú žiadosť je prekvapivá. Neodpovedá totiž „áno“ alebo „nie“, ale hovorí: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (v. 23). Tieto slová sa na prvý pohľad zdajú byť ignorovaním otázky, ktorá prišla od Grékov. V skutočnosti však sú ozajstnou odpoveďou: ten, kto chce poznať Ježiša, musí hĺbkovo uprieť zrak na kríž, kde sa zjavuje jeho sláva. Hĺbkovo hľadieť na kríž. Dnešné evanjelium nás pozýva, aby sme svoj pohľad upriamili na kríž, no nie ako na nejaký obyčajný okrasný predmet či bytový doplnok – neraz zneužívaný! – ale ako na náboženský znak, ktorý treba kontemplovať a pochopiť. V podobe ukrižovaného Ježiša sa odhaľuje tajomstvo smrti Syna ako ten najvyšší akt lásky, zdroj života a spásy pre ľudstvo všetkých čias. Jeho rany nás uzdravili.
Môžem sa zamyslieť: „Ako pozerám na kríž? Ako na nejaké umelecké dielo, aby som videl, či je krásne alebo nie? Alebo sa pozerám do jeho vnútra, vstupujem do Ježišových rán a cez ne až k jeho srdcu? Hľadím na to tajomstvo Boha, ktorý sa sebazriekol až na smrť, ako nejaký otrok, ako kriminálnik?“ Nezabudnite na to: pozerať na kríž, no hľadieť na jeho podstatu. Existuje jedna pekná pobožnosť, pomodliť sa Otče náš pri každej z piatich rán: keď sa modlíme ten Otče náš, snažíme sa cez Ježišove rany vstúpiť do vnútra, až k samotnému jeho srdcu. A tam sa naučíme tej veľkej múdrosti Kristovho tajomstva, veľkej múdrosti kríža.
Aby vysvetlil význam svojej smrti a zmŕtvychvstania, Ježiš si poslúžil obrazom. Hovorí: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (v. 24). Takto chce, aby ostatní pochopili, že jeho konečný osud – t. j. kríž, smrť a zmŕtvychvstanie – je aktom plodnosti – jeho rany nás uzdravili –; plodnosti, ktorá prináša plody pre mnohých. Takto prirovnáva seba samého k pšeničnému zrnu, ktoré keď odumiera v zemi, plodí nový život. Vtelením Ježiš prišiel na svet; ale to nestačí: on musí aj zomrieť, aby vykúpil ľudí z otroctva hriechu a aby im daroval nový život zmierený v láske. Povedal som „aby vykúpil ľudí“: nuž, aby vykúpil mňa, teba, nás všetkých, každého z nás, Ježiš zaplatil tú cenu. Toto je tajomstvo Krista. Choď k jeho ranám, vstúp, kontempluj; hľaď na Ježiša, ale zvnútra.
Tento dynamizmus pšeničného zrna, ktorý sa vyplnil v Ježišovi, sa má uskutočňovať aj v nás, jeho učeníkoch: sme povolaní osvojiť si tento paschálny (veľkonočný) zákon, t. j. stratiť život, aby sme dostali nový a večný. A čo znamená stratiť život? Čiže, čo znamená stať sa pšeničným zrnom? Znamená to myslieť menej na seba samých, na vlastné záujmy, a dokázať „vidieť“ potreby našich blížnych, najmä tých posledných, a vychádzať im v ústrety. S radosťou uskutočňovať skutky lásky voči tým, čo trpia na tele a na duši je ten najrýdzejší spôsob ako žiť Evanjelium; je to nevyhnutný základ, aby naše spoločenstvá rástli v bratskej láske a vo vzájomnom prijatí. Chcem vidieť Ježiša, ale chcem ho vidieť z vnútra. Vstúp do jeho rán a kontempluj tú lásku jeho srdca k tebe, k tebe, k tebe, ku mne, ku všetkým.
Panna Mária, ktorá mala vždy pohľad svojho srdca upretý na svojho Syna, počnúc jasličkami v Betleheme až po kríž na Kalvárii, nech nám pomôže stretnúť sa s ním a spoznať ho tak ako to on chce, aby sme mohli žiť ním osvietení a vo svete prinášať plody spravodlivosti a pokoja.
Preložila: Slovenská redakcia VR
