Jeruzalem 1. marca (TK KBS/Rádio LUMEN) V Jeruzaleme po troch dňoch opäť sprístupnili Chrám Božieho hrobu. Išlo protest kresťanských cirkví proti daňovej politike jeruzalemskej samosprávy. Spor o platbu miestnych daní medzi jeruzalemskou samosprávou a kresťanskými cirkvami však stále nie je vyriešený. Izraelská vláda rozhodla o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať problémom výberu daní od cirkví. Vláda okrem toho oznámila, že zmrazila kontroverzný návrh zákona týkajúci sa predaja pozemkov cirkvami a mesto Jeruzalem odložilo vyberanie daní za majetky vo vlastníctve cirkví. Jeruzalemská radnica naďalej tvrdí, že kresťanské cirkvi mesto na daniach z nehnuteľnosti dlhujú v prepočte viac ako 186 miliónov dolárov. Ide o príjmy, ktoré kresťanské cirkvi majú z komerčných nehnuteľností, hotelov či obchodných prevádzok, ktoré neslúžia priamo na náboženské účely.
Chrám Božieho hrobu je podľa kresťanskej tradície postavený na mieste Ježišovho ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania a patrí medzi najnavštevovanejšie kresťanské pamätihodnosti. Vybudovať chrám na mieste označovanom ako Golgota či kalvária, kde bol Ježiš ukrižovaný, nariadil v roku 326 nášho letopočtu rímsky cisár Konštantín I. Veľký, ktorý sám konvertoval na kresťanstvo. Podľa kresťanskej legendy Ježišov hrob a jeho kríž objavila v roku 325 nášho letopočtom Konštantínova matka svätá Helena. Chrám sa nachádza v Izraelom okupovanej východnej časti Jeruzalema.
O chrám sa stará spoločne šesť denominácií – rímskakatolícka cirkev, grécka pravoslávna cirkev, arménska apoštolská cirkev, sýrska pravoslávna cirkev, etiópska pravoslávna cirkev a koptská cirkev.
