Vatikán 16. februára (RV) Postiť sa dôsledne, nie s predvádzaním sa, podceňovaním iných alebo uprostred hádok a škriepok. V homílii v Dome sv. Marty pápež František varoval pred nekoherentným pôstom a povzbudil spytovať sa, ako sa správame k druhým. V dnešnom prvom čítaní z Knihy proroka Izaiáša (Iz 58, 1-9b) čítame jasné vyjadrenie, aký pôst si praje Pán: «Rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy».Zdržiavať sa jedla je jednou z úloh v rámci Veľkého pôstu, pripomína Svätý Otec. „Ak si nemôžeš urobiť totálny pôst, pri ktorom pocítiš hlad až do kostí“, „tak sa posti pokorne, ale pravdivo“, žiada pápež. Prorok Izaiáš upozorňuje na viaceré nezrovnalosti pri praktizovaní cností, napr. zameriavať sa na vlastné obchody a na peniaze, zatiaľ čo pôst znamená „zrieknuť sa“.
Trápiť zamestnancov a popritom ďakovať Pánovi, že sa môžeš postiť. Úbožiaci, zdôraznil pápež, musia sa postiť, lebo nemajú čo jesť „a ty tiež nimi pohŕdaš“. Naopak je potrebné robiť pokánie v pokoji, „nemôžeš na jednej strane hovoriť s Bohom a na druhej s diablom,“ varuje pápež, pretože je to nekoherentné.
„«Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach» - teda nie [vyhlasovať] „my sa postíme“, „sme praktizujúci katolíci“, „ja patrím do tohto združenia, my vždy držíme pôst, robíme skutky pokánia“. Ale postite sa dôsledne, inak je to pokánie rozporuplné, ako hovorí Pán, hlasné, aby ho všetci videli a hovorili: „Aká je to len spravodlivá osoba, aký spravodlivý muž, aká spravodlivá žena...“ Toto je podvod, je to predstieraná cnosť.“
Je potrebné maskovať sa, ale serióznym spôsobom, s úsmevom, to znamená preto, aby nebolo vidno, že robíme pokánie. Posti sa, „aby si pomáhal iným, ale vždy s úsmevom“, povzbudzuje Svätý Otec. Pôst je spojený aj s uponížením a to sa činí pomyslením na vlastné hriechy a prosiac o odpustenie Pána. „Ale ak sa dostane na verejnosť tento hriech, ktorý som spravil, ak sa dostane do novín, aká hanba!“ – „Hľa, hanbi sa!“ povedal pápež pozývajúc k rozviazaniu nespravodlivých pút.
„Myslím na mnohé pomocnice v domácnosti, ktoré si zarábajú na chlieb svojou prácou: ponižované, nedoceňované... Nikdy nemôžem zabudnúť, ako som v detstve zašiel ku kamarátovi domov. Videl som jeho mamu ako dala facku pomocnici. 81 rokov a nezabudol som na to. „Nie, otče, ja nikdy nedám facku“ – „Ale ako sa k nim správaš? Dávaš im spravodlivú mzdu, dáš im dovolenku, je človekom alebo je zvieraťom, ktoré pomáha v tvojom dome?“ Myslite len na to. V našich domovoch, v našich inštitúciách, kde sú. Ako sa správam ja k pomocnici, ktorú mám v dome, k personálu, ktorý je v dome?“
Pápež František uviedol aj ďalší príklad z osobnej skúsenosti, ako raz pri rozhovore s istým známym upozornil toho človeka, že využívačne ťaží zo svojich pomocníc v domácnosti. Ide o ťažký hriech, sú ľuďmi „ako my, na Boží obraz“, vysvetlil mu vtedy, keď dotyčný tvrdil, že sú „podradnými ľuďmi“.
Pôst, ktorý chce Pán – ako to pripomína aj prvé čítanie – pozostáva aj v „podelení sa o chlieb s hladným; v prijatí do domu chudobných, bez strechy nad hlavou; v zaodení nahého, bez zanedbania tvojich blízkych“. „Dnes – pripomína Svätý Otec – sa diskutuje o tom, či poskytnúť strechu nad hlavou tým, čo prichádzajú s prosbou“.
A na záver pápež povzbudil počas Pôstneho obdobia „konať pokánie“, „zažiť aspoň trochu hladu“, „viac sa modliť“ a spytovať sa, ako sa správame k druhým:
„Siaha môj pôst až k pomoci druhým? Ak nie, je hraný, je nekoherentný a vedie ťa na cestu dvojakého života. Tvárim sa, že som správny kresťan ... ako farizeji, ako saduceji. Ale, vo vnútri ním nie som. Pros pokorne o milosť koherentnosti. Dôslednosti. Ak nemôžem urobiť nejakú vec, tak ju neurobím. Ale nerob ju nedôsledne. Urobím len to, čo môžem spraviť, ale s kresťanskou koherentnosťou. Nech nám Pán dá túto milosť.“
