Vatikán 11. februára (RV) Práve dnes, v nedeľu 11. februára, uplynulo päť rokov od historického momentu, keď pápež Benedikt XVI. oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť z úradu Petrovho nástupcu. So spomienkami na túto udalosť sa na mikrofón Vatican News podelil Mons. Alfred Xuereb, niekdajší druhý osobný sekretár Benedikta XVI. Už 58-ročný kňaz pôvodom z Malty bol po boku Benedikta XVI. od roku 2007 a počas prvého roka pontifikátu pápeža Františka bol oficiálnym prvým osobným sekretárom pápeža. V súčasnosti je Mons. Xuereb generálnym sekretárom Ekonomického sekretariátu Svätej stolice.Prinášame hlavné časti z rozhovoru, v ktorom sa taliansky redaktor Alessandro Gisotti opýtal Mons. Xuereba na najsilnejšie momenty, ktoré prežíval v blízkosti Benedikta XVI., zvlášť tie, ktoré sú spojené s jeho zrieknutím sa úradu vo februári 2013.
Mons. Xuereb: „Spomínam si veľmi dobre na 5. február 2013, kedy ma Benedikt XVI. pozval do svojej pracovne, usadil ma a oznámil mi veľké rozhodnutie svojho zrieknutia sa. Mne sa takto medzi štyrmi očami takmer natískala spontánna otázka: «Ale prečo ešte nad tým nepouvažujete?». Ale potom som sa zdržal, pretože som bol presvedčený, že sa dlho modlil.
Ba práve v tej chvíli sa mi v mysli vybavil jeden detail. Bolo jedno dosť dlhé obdobie, keď v sakristii, predtým ako začal slúžiť svätú omšu v súkromnej kaplnke, zotrvával v dlhej modlitbe. Napriek odbíjaniu hodín, ktoré ukazovali čas začiatku omše, on to ignoroval a zostával sústredený pred krížom, ktorý je v sakristii. Bol som vtedy presvedčený, že sa modlí za niečo veľmi dôležité.
Toho 5. februára, keď som počúval pápeža Benedikta ako hovorí o svojom veľkom rozhodnutí, som si pomyslel: «Takže, s najväčšou pravdepodobnosťou sa modlil za toto!» Potom prirodzene ďalším silným okamžikom bolo verejné ohlásenie počas stretnutia s kardinálmi 11. februára. Celý čas som plakal, a on aj počas obeda zachytil, že som veľmi rozcítený. A povedal som mu: «Svätý Otec, ale vy ste boli pokojný, vyrovnaný?» A on povedal rozhodné «Áno», pretože si tým bojom už prešiel. Bol pokojný práve preto, lebo si bol istý, že vec dobre zvážil, a že je to v pokoji, v Božej vôli!“
A. G.: Ako ste potom prežívali prechod v službe od Benedikta XVI. k Františkovi?
Mons. Xuereb: „Veľmi silným momentom pre mňa bol moment rozlúčky, pretože mi opakoval: «Pôjdete s novým pápežom». A tak, keď potom zvolili pápeža Františka, napísal mu list, v ktorom opätovne vyjadril svoju ochotu dať ma k dispozícii, ak by ma potreboval. A keď prišiel deň, kedy som mal opustiť Castel Gandolfo, aby som išiel s pápežom Františkom - zo Štátneho sekretariátu mi povedali: «Ponáhľaj sa, aj s kuframi, pretože pápež František si tu sám otvára korešpondenciu» -, vstúpil som vtedy do kancelárie pápeža Benedikta, aby som mu to oznámil a poprosil som ho so slzami o jeho požehnanie. Veľmi pokojne sa postavil, ja som si kľakol, a dal mi požehnanie, s ktorým ma nechal odísť.“
A. G.: Jeden rok ste boli aj osobným sekretárom pápeža Františka. Ako by ste opísali, keďže ste to videli z blízka, vzťah medzi Josephom Ratzingerom a Jorgem Mariom Bergogliom?
Mons. Xuereb: „Pápež František to hneď správne zadefinoval: «Máme to privilégium mať „starého otca“ v dome.» Máme teda žijúcu historickú pamäť, z ktorej môžeme čerpať. A som si istý, že pápež František to robí. Potom, samozrejme, hovoria aj gestá. Dokonca ešte predtým, než pápež František predstúpil pred svet z loggie Baziliky sv. Petra, snažil sa telefonicky spojiť s pápežom Benediktom, aby ho pozdravil. Boli sme v televíznej miestnosti, kde je telefón vždy stlmený, takže sme ho nepočuli, a toto vysvetľuje to oneskorenie, s ktorým pápež František vyšiel do loggie. Potom nám opäť zavolali počas večere a spýtali sa nás: «Kde ste boli?» - «Boli sme pred televízorom!...» - «Po večeri vám zavolá pápež František.» Vzal som si so sebou prenosný telefón. A keď prichádza tento telefonát, odovzdávam telefón pápežovi Benediktovi a počujem ho ako hovorí: «Svätosť, odteraz sľubujem svoju úplnú poslušnosť a svoju modlitbu.» To sú chvíle, na ktoré nemôžem zabudnúť.“
