Po oficiálnych stretnutiach a prehliadke Baziliky sv. Petra sa turecký prezident popoludní presunul z Vatikánu do centra Ríma na Kvirinál na stretnutie s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom a neskôr aj s premiérom Paolom Gentilonim.

Ako uvádza oficiálne komuniké Vatikánskeho tlačového strediska, „v priebehu srdečných rozhovorov boli spomenuté bilaterálne vzťahy medzi Svätou stolicou a Tureckom a hovorilo sa o situácii krajiny, o podmienkach katolíckej komunity, o  úsilí vynakladanom na prijatie početných utečencov a s tým súvisiacich výzvach“. Počas stretnutia „sa pristavili aj pri otázke situácie na Blízkom východe, osobitne ohľadom statusu Jeruzalema, zdôrazňujúc nevyhnutnosť podporovať pokoj a stabilitu v regióne prostredníctvom dialógu a vyjednávania, rešpektujúc ľudské práva a medzinárodnú zákonnosť.“

Tureckému prezidentovi, ktorý prišiel aj s manželkou a dcérou, pápež podaroval kruhový medailón s vyobrazeným anjelom. Svoj dar komentoval slovami: „Toto je anjel pokoja, ktorý ničí diabla vojny. Tento dar je  symbolom sveta založeného na pokoji a spravodlivosti.“ Ďalšími darmi pápeža prezidentovi boli rytina Baziliky Svätého Petra, kópia encykliky Laudato si´, jeho tohtoročné posolstvo k Svetovému dňu pokoja, ako aj medaila pontifikátu pápeža Františka.

Svätý Otec od tureckého prezidenta dostal ručne maľovaný keramický obraz panorámy Istanbulu, ako aj štyri knihy: dve z pera veľkého perzského básnika Rúmiho a dve básnikove biografie.

Už od nedeľného večera bola celá zóna Vatikánu osobitne chránená a dnes ráno bolo Námestie sv. Petra a cesta smerujúca k nemu uzavretá aj pre chodcov s najvyšším stupňom kontroly. Pri Anjelskom hrade bol totiž ohlásený protest proti prítomnosti prezidenta Erdogana v Ríme, s účasťou kurdských združení, ale aj delegácie Národnej federácie talianskej tlače a talianskeho združenia za slobodu myslenia a informovania „Articolo 21“.

Návšteva tureckého prezidenta vo Vatikáne sa v minulosti udiala naposledy v roku 1959, keď bol pápežom sv. Ján XXIII. Svätý Otec František sa s prezidentom Erdoganom stretol počas svojej apoštolskej cesty do Turecka v roku 2014 v jeho sídle v Ankare.

Pripomeňme, že práve na dnes pripadá výročie smrti talianskeho kňaza Andreu Santora, ktorý bol zavraždený v tureckom Trabzone 5. februára 2006 počas modlitby.

„Príklad kňaza Andreu Santora a mnohé ďalšie nás povzbudzujú v ponúknutí nášho života ako daru lásky bratom, k napodobňovaniu Ježiša“, povedal v roku 2015 pápež František spomínajúc na kňaza vo Vatikáne počas Veľkého týždňa. Označil ho za „hrdinského svedka našich dní.“

Apoštolský vikár tureckej Anatólie Mons. Paolo Bizzeti SJ, v tejto súvislosti pre Vatican News uviedol, že vo vikariáte Anatólia, ktorý pokrýva východnú časť Turecka, Cirkev zápasí s vážnym nedostatkom povolaní  a nedostatkom osôb, ktoré budú pokračovať v práci kňaza Andreu Santora.

Vzhľadom na dnešné stretnutie tureckého prezidenta Erdogana a Svätého Otca, Mons. Bizzeti vyjadril nádej, že bude znamenať krok vpred pri uznaní Katolíckej cirkvi a tiež jej základných inštitúcií. „Problém je v tom,“ vysvetlil Mons. Bizzeti, „že v Turecku chýba skutočné poznanie kresťanstva. 90% obyvateľov nepozná reálny katolicizmus, a tak tu [zo strany katolíkov] nejde o prozelytizmus, ale o hovorenie o vlastnej viere. A z chýbajúceho poznania vznikajú nedorozumenia.“

Podľa slov apoštolského vikára, situácia v meste, kde bol zabitý Andrea Santoro je ešte stále veľmi napätá.  O situácii kresťanov v Turecku Mons. Bizzeti povedal: „Musíme zneškodniť špirálu, ktorá odoberá slobodu tlače a verejného prejavu a nedáva možnosť vyjadrenia sa zákonnými prostriedkami menšinám ako je naša.“

( TK KBS, RV zk, ab, jb; ml ) 20180205030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]