Bratislava 5. februára (TK KBS) Na Slovensko dnes, v pondelok 5. februára 2018, pricestoval emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller. Prvým verejným bodom jeho trojdňového programu bola slávnostná svätá omša, ktorú prítomnosti viacerých slovenských biskupov, kňazov a veriacich, celebroval v Katedrále sv. Martina v Bratislave. V utorok vystúpi na medzinárodnom sympóziu, ktoré sa uskutoční Aule Benedikta XVI. na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 25. výročia encykliky sv. Jána Pavla II. Veritatis splendor o základných otázkach cirkevnej náuky o mravnosti a v stredu prevažne súkromný program v hlavnom meste.
Známemu nemeckému kardinálovi poďakoval za účasť na liturgii v úvode i závere vo svojom mene, v mene bratov biskupov, kňazov i veriacich predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita. "Ďakujem, že ste prijali pozvanie na návštevu Slovenska. Ďakujem, že ste prijali pozvanie aj na slávenie svätej omše. Chceme sa tešiť a prežívať Božiu blízkosť a tešíme sa na vaše povzbudzujúce slová," povedal arcibiskup Zvolenský. "Ďakujem srdečne, dobrý deň," spontánne zareagoval kard. Müller a pokračoval v slávení latinskej svätej omše. V homílii v nemeckom jazyku emeritný prefekt nadviazal na liturgický sviatok sv. Agáty, panny a mučenice.
Pripomenul, že táto svedkynňa Ježiša Krista žila v Rímskej ríši v čase, kedy kruto prenasledovali kresťanov. "Spolu so sv. Ambrózom, veľkým milánskym biskupom, môžeme tiež o sv. Agáte povedať: „Tak máte v jednej obeti dvojaké mučeníctvo, mučeníctvo panenstva a mučeníctvo zasvätenia sa Bohu: Pannou ostala a mučenícku korunu získala.“ "Kresťanské uctievanie svätých sa zásadne líši od svetského uctievania hrdinov. Ak chceme obdivovať známych ľudí z histórie kvôli ich politickým a kultúrnym prínosom a chceme si ich vziať za vzor, nemá to nič spoločné s našim vzťahom k Bohu. Nie je to rozhodujúce pre našu večnú spásu," prihovoril s v homílii kardinál Müller. Text po krátkom úvode prečítal v slovenčine biblista Jozef Jančovič.
V homílii ďalej uviedol, že zo živote sv. Agáty o tom veľa nevieme. Svedectvo o Kristovi vydala pravdepodobne počas hrozného prenasledovania kresťanov za čias cisára Décia okolo roku 250 po Kristovi. "Hrdinsky odmietla nemravné návrhy a sľuby pohanského mestského prefekta. Napriek najkrutejšiemu mučeniu si zachovala svoje panenstvo. Teraz patrí navždy k zástupu bielo odetých mučeníkov v nebi," uviedol. No hoci nepoznáme veľa údajov z jej života, predsa vieme všetko o jej živote. Ako pokrstenému a veriacemu dievčaťu jej boli známe Ježišove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“
Stotožnenie sa s Kristom sa podľa kardinála stavalo mnoho miliónov kresťanských svedkov krvi na odpor voči ich mučiteľom. "V najstarších spisoch o mučeníkoch neustále nachádzame duchovnú konfrontáciu kresťanov a ich pohanských sudcov, ktorí ich nútili ku kultu cisára a obetovaniu pohanským modlám. Pohania si myslia, že kresťania pohŕdajú životom a že ho zahadzujú za pár nedokázateľných svedectiev. Ich vernosť Kristovi až na smrť sa im zdá byť bláznovstvom, lebo oni poznajú len tento život. Z nášho pohľadu je to však milosť a najvyššia oslava Boha. No odpoveď je stále rovnaká," uviedol v homílii kardinál Müller. "Kresťanskí mučeníci dosvedčujú svoju ochotu až na smrť. Radšej chcú násilie trpieť než ho používať," dodal.
Bývalý prefekt jedného z vatikánskych dikastérii ďalej poznamenal, že najnovšie existuje teória, ktorá v histórii náboženstva robí monoteizmus zodpovedným za útlak, intoleranciu a násilie. "Ako dôkaz kauzálnej súvislosti medzi biblickým monoteizmom a deštruktívnym násilím vyberá niektoré miesta zo Starého zákona, kde sa rozpútal boj proti modloslužbe a modloslužobníkom. Polyteizmus je naopak tolerantný, lebo každý má svoju vlastnú pravdu v materiálnej či duchovnej podobe svojho božstva, teda, seba samého uctieva ako Boha. Naproti tomu monoteizmus prišiel na svet s takým druhom náboženského imperializmu, ktorý nanucuje iným vlastnú pravdu prehováraním či hrozbami," pokračoval vo svojom príhovore pred veriacimi.
"V skutočnosti značí biblicky dosvedčená viera v jedného a pravého Boha, Stvoriteľa neba i zeme, Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, oslobodenie človeka z absolutizovaných mocností a pozemského násilia. Lebo uctievanie mŕtvych modiel miesto živého a pravého Boha robí z ľudí otrokov ich žiadostí a politických mocenských záujmov. Obklopení „oblakom svedkov“ (Hebr 12, 1) a v spoločenstve prorokov, apoštolov, mučeníkov a vyznávačov, Bohu zasvätených panien a svätých manželov, je aj nám adresovaná výzva podľa vzoru sv. Agáty: „Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery, dodal emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller.
PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť TU
Svätú omšu koncelebrovali arcibiskup Zvolenský a ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. František Rábek. Na svätej omši boli aj bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák, bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Naživo liturgickú slávnosť odvysielala Televízia LUX, k dispozícii bude čoskoro v archíve katolíckej televízie.
-
Gerhard Ludwig Müller sa narodil 31. decembra 1947 v nemeckom Finthene. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1978 z rúk kardinála Volka. Pôsobil ako profesor na katedre pre Katolícku dogmatiku v Mníchove. Ako hosťujúci profesor pôsobil na mnohých ďalších univerzitách - v Cusco (Peru), Madrid (San Damaso), Philadelphia (USA), Kerala (India), Santiago de Compostela, Salamanca (Španielsko) Lateránska univerzita (Rím), Lugano a Sao Paulo (Brazília). Bolo mu tiež udelených viacero čestných doktorátov. Od roku 1990 bol členom Komisie pre náuku viery pri Nemeckej biskupskej konferencii. V rokoch 1998 až 2002 bol tiež členom Medzinárodnej teologickej komisie.
V roku 1999 bol povolaný za odborného poradcu vatikánskej európskej synody. V roku 2001 bol teologickým poradcom Svetovej biskupskej synody v Ríme na tému „Biskup ako služobník evanjelia Ježiša Krista pre nádej sveta.“ V roku 2005 sa ako synodálny otec zúčastnil Svetovej biskupskej synody na tému „Eucharistia ako vrchol a prameň života i poslania Cirkvi“. Pápež sv. Ján Pavol II. ho 1. októbra 2002 vymenoval za diecézneho biskupa Regensburgu. 24. 11. 2002, na sviatok Krista Kráľa prijal v Regensburgu biskupskú vysviacku. V rámci Nemeckej biskupskej konferencie bol predsedom komisie pre ekumenizmus a podpredsedom Komisie pre náuku viery.
V rokoch 1998 až 2003 bol členom Medzinárodnej teologickej komisie. V decembri 2008 bol za Katolícku cirkev poverený vedením dialógu v rámci Medzinárodnej komisie pre jednotu kresťanov a dialóg Evanjelickej a Rímsko-katolíckej cirkvi na tému „Krst a rastúce cirkevné spoločenstvo“. Gerhad Ludwig Müller sa 20. decembra 2007 stal členom Kongregácie pre náuku viery a 19. januára 2009 členom Pápežskej rady pre kultúru. Druhého júla 2012 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery. V tomto úrade pôsobil päť rokov, do 2. júla 2017. Za kardinála ho kreoval pápež František 22. februára 2014. Na Slovensko pricestoval už aj v minulosti, keď ho vtedy prijali viacerí kňazi a biskupi.
K správe bolo vydané FOTO.
