Vatikán 3. februára (RV) Svätý Otec včera ostro odsúdil násilie konané pod rúškom náboženstva. Urobil tak pri stretnutí s päťdesiatimi účastníkmi konferencie s názvom „Boj proti násiliu páchanému v mene náboženstva“ (Tackling violence commited in the name of religion), ktorých prijal na osobitnej audiencii v Klementínskej sále.Pápež pripomenul svoj príhovor na túto tému v minulom roku na Medzinárodnej konferencii za mier na pôde Univerzity Al-Azhar v Káhire, keď povedal:
«Boh, milujúci život, neprestáva milovať človeka; preto ho vyzýva, aby vzdoroval cestám násilia. K realizácii tohto imperatívu sú povolané predovšetkým – a dnes osobitne – náboženstvá. Pretože, zatiaľ čo naliehavo potrebujeme Absolútno, je nevyhnutné vylúčiť akúkoľvek absolutizáciu, ktorá by ospravedlňovala formy násilia. Násilie je totiž negáciou každej pravej zbožnosti. Máme povinnosť pranierovať porušovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, odhaľovať pokusy ospravedlniť akúkoľvek formu nenávisti v mene náboženstva a odsudzovať ich ako modloslužobný falzifikát Boha» (Príhovor pápeža Františka na Medzinárodnej konferencii za mier na pôde Univerzity Al-Azhar v Káhire 28. apríla 2017).
Ako ďalej uviedol Svätý Otec, používať meno Boha na ospravedlňovanie vlastných hriechov a zločinov je nehanebnosťou:
„Násilie propagované a konané v mene náboženstva nemôže iné, než privolávať diskreditáciu samotného náboženstva; ako také by malo byť odsúdené zo strany všetkých, a osobitne presvedčivo zo strany toho, kto je autenticky nábožným človekom, ktorý vie, že Boh je jedine dobrota, láska, súcit, a že v ňom nemôže byť priestor pre nenávisť, zášť a pomstu. Nábožná osoba vie, že jedným z najväčších rúhaní je nazývať Boha akýmsi garantom vlastných hriechov a zločinov, odvolávať sa na neho pre ospravedlnenie vraždy, krviprelievania, zotročenia ľudí, vykorisťovania v akejkoľvek jeho forme, utláčania a prenasledovania osôb a celých národov.“
Zvlášť náboženskí predstavitelia sú povolaní odhaľovať každé zneužívanie náboženstva na konanie násilia, svedčiť o posvätnosti každého ľudského života, zdôraznil pápež František.
„Každý náboženský líder je povolaný demaskovať akýkoľvek pokus manipulovať s Božím menom na ciele, ktoré nemajú nič do činenia s ním a s jeho slávou. Je treba neúnavne ukazovať, že každý ľudský život má sám o sebe posvätný charakter, zasluhuje si úctu, pozornosť, súcit a solidaritu, bez ohľadu na etnikum, náboženstvo, kultúru, na ideovú či politickú orientáciu.“
Pápež v tejto súvislosti pripomenul aj neprípustnosť akejkoľvek diskriminácie z náboženských dôvodov, či už v pozitívnom význame právneho zvýhodňovania, alebo v negatívnom význame upierania práv:
„Príslušnosť k určitému náboženstvu nedáva nijakú prídavnú dôstojnosť či práva tomu, kto sa ho pridŕža, rovnako ako nepríslušnosť mu ich neodoberá ani neumenšuje.“
