Nitra 25. decembra (TK KBS) Každé Vianoce sú príležitosťou duchovnej a morálnej obnovy kresťana i návratom ku koreňom kresťanským i národným. Vo vianočnom príhovore tak sa prihovára veriacim nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. “Obnovme v našich rodinách hodnoty, ktoré sa osvedčili: napr. spoločnú modlitbu, aspoň v niektoré dni aj vo forme posvätného ruženca; nájdime si čas jeden na druhého; vráťme nedeli jej posvätný irodinný charakter; nezanedbávajme starostlivosť onašich starších, či chorých rodičov. Prežívajme jednotlivé tajomstvá našej spásy v primeranej pozornosti,” píše biskup Judák. Jeho príhovor prinášame v plnom znení. -
Vianočný príhovor
V čase, keď majú k sebe ľudia zvlášť blízko, dovoľte mi, aby som Vás milí bratia a sestry, pozdravil s láskavou pozornosťou: so žičením Božej milosti a jeho pokoja. So želaním, aby každý z Vás bol preniknutý hodnotami, ktoré nám ponúkajú tieto milostivé dni Vianoc.
Neraz sa pýtame: v čom väzí príťažlivosť vianočných sviatkov a čas prípravy na ne? Kde hľadať princíp všeobecnej radosti, otvárania sa aj tvrdých sŕdc, obdarovania sa? Ako kresťania vieme na to odpovedať: v Betleheme sa Boh pred dvetisíc rokmi svojim vlastným nečakaným a nepochopiteľným spôsobom dotkol nášho sveta tým, že sa stal človekom. On – Boh od večnosti – si zobral na seba ľudskú podobu a takto oslovil človeka svojou pokorou, keď sa stal takým ako on, so všetkou jeho biedou a slabosťou okrem hriechu.
Tým, že sa stal Ježiš človekom prijal nás za svojich bratov a sestry a dal nám novú perspektívu a ľudstvu vôbec novú dimenziu. Veď sám Boh sa dotkol našich bolestí, našich rán, nášho každodenného života (!) Jeho príchod do tohto sveta teda otvoril človeku novú možnosť. Je to dôkaz toho, že Boh nestratil dôveru v človeka, že mu verí a že mu dáva možnosť byť novým stvorením.
Iste táto perspektíva akoby sa týkala len kresťanov. Dar viery však nie je každému vlastný. Nie každý vie veriť v osobného Boha – a dávno už žijeme v spoločnosti smnohorakými názormi. Napriek tomu posolstvo vianočného tajomstva sa obracia na všetkých ľudí, nechce zostať v sebe samom, iba vnútro-kresťanské: „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom,“ hovorí sa slovami sv. Pavla v liste Títovi (Tit 2,11). Preto sme k týmto hodnotám pozvaní všetci, bez rozdielu.
Pozrite! 24. decembra 1940 zahrali vo vojenskom tábore pri Trevíre vianočnú hru. Jej autorom bol vtedajší vojnový zajatec, známy francúzsky filozof – ateista Jean Paul Sartre. Hra – ako hovorí – má vyjadriť „najširšiu jednotu“ medzi kresťanmi, židmi a neveriacimi. Hra, ktorá nesie titul „Bariona“ opisuje biedu židovského obyvateľstva pod jarmom rímskeho jarma. Situácia sa zdá byť tak bezvýchodisková, že Bariona od svojich súkmeňovcov žiada, aby sa už nenarodili deti na túto zem, veď ich budúcnosť je: istá smrť. Tu zrazu počuť chýr, že sa v Betleheme narodilo celkom neobyčajné dieťa. Niektorí ho dokonca pokladajú za vytúženého Mesiáša. Bariona však potriasa hlavou, nemôže tomu uveriť. Ale napriek tomu hlboko v jeho vnútri žije túžba. Hovorí „Keby sa Boh stal pre mňa človekom, miloval by som ho, iba jeho samého. Boli by krvné zväzky medzi ním a mnou a pre vďaku by nestačili všetky cesty môjho života.“
Keby sa Boh stal pre mňa človekom ?! počuť túžby mnohých. Avšak – ON sa ním skutočne stal a jeho meno je Emanuel – Boh s nami.
V zmysle jeho hodnôt, ktoré nám ponúka, sa človek stal natoľko novým stvorením, že jediným ukazovateľom správneho smeru vývoja a jeho pokroku je láska a z nej vyplývajúca sloboda.
Vianočné sviatky sú preto pre nás všetkých vzácnou ponukou prijať Ježišove hodnoty do svojho života. Dať tak svojej činnosti hlboký zmysel. Opäť objaviť v sebe zrnko dobroty, nefalšovanej krásy a pravdy a zachovať si ho, ba i podporovať jeho vzrast. Teda dať Kristovi a jeho hodnotám možnosť znova sa narodiť v našom srdci.
Každé Vianoce sú príležitosťou duchovnej a morálnej obnovy kresťana i návratom ku koreňom kresťanským i národným. Nenechajme upadnúť do zabudnutia mnohé naše hlboké tradície a s tým spojené obohacujúce hodnoty. Znova sa k ním vráťme!
Obnovme v našich rodinách hodnoty, ktoré sa osvedčili: napr. spoločnú modlitbu, aspoň v niektoré dni aj vo forme posvätného ruženca; nájdime si čas jeden na druhého; vráťme nedeli jej posvätný irodinný charakter; nezanedbávajme starostlivosť onašich starších, či chorých rodičov. Prežívajme jednotlivé tajomstvá našej spásy v primeranej pozornosti.
Aj tohtoročné prežívanie tých najľudskejších sviatkov nás k tomu pozýva. Mali by sme tomuto zázraku nádeje opatrne spoločne – ako ľudia dobrej vôle – podať ruku a dovoliť tak rast lásky v každej oblasti života.
V tomto duchu Vám vyprosujem a želám, drahí bratia a sestry, Božiu milosť, hlbokú radosť a pokoj, ktorý ohlasovali anjeli nad Betlehemom všetkým ľuďom dobrej vôle.
K tomu Vám, spojený v modlitbe žehná
Viliam Judák nitriansky biskup
