Vatikán 20. decembra (RV) Neplodnosť a naopak plodnosť, to sú dve hlavné slová z utorkovej rannej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty. Liturgické čítania hovoria o anjelovom oznámení narodenia Samsona a Jána Krstiteľa dvom neplodným a veľmi starým ženám, ako v prípade Alžbety. Neplodnosť v tých časoch bola zahanbením, na rozdiel od narodenia dieťaťa ako prejavu milosti a daru od Boha. V Biblii, pokračoval Svätý Otec, je veľa neplodných žien, ktoré veľmi túžili po dieťati, alebo tiež matiek, ktoré plačú nad stratou dieťaťa, pretože ostali bez potomstva. Mená ako Sára, Noemi, Anna, Alžbeta a ďalšie.
Plodnosť v Biblii je požehnaním: „Množte sa a naplňte zem “, pripomenul pápež František, bol to prvý príkaz, ktorý dal Boh našim otcom: „Kde je Boh, tam je plodnosť“:
„Prichádzajú mi na myseľ, ale to len tak mimochodom, niektoré krajiny, ktoré si vybrali cestu neplodnosti a trpia tou veľmi zlou chorobou, ktorá sa nazýva demografická zima. Poznáme ich... Nedávajú život deťom. - ,Nie, lebo životná úroveň, lebo toto, lebo tamto...‘ – Krajiny, kde chýbajú deti, a toto nie je požehnaním. Ale toto je prechodná vec. Plodnosť je vždy Božím požehnaním.“
Ide o plodnosť materiálnu i duchovnú, upresnil Svätý Otec. Darovať život. Človek môže byť aj neženatý, ako kňazi a zasvätení, ale musí žiť dávajúc život iným. Beda nám, ak neprinášame úrodu dobrých skutkov, dodal pápež a pokračoval biblickým obrazom plodnosti ako znaku Boha. Pripomenul krásny symbol používaný prorokmi, akým je púšť, ktorá zakvitne. Čo je viac neplodné ako púšť? A predsa proroci hovoria, že aj púšť zakvitne, vyprahnutá zem sa naplní vodou. „Práve toto je prísľubom Boha. Boh je plodný.“
„Je to pravda, že diabol si želá neplodnosť, chce, aby sme nežili pre darovanie života iným - tak fyzického ako duchovného -, ale iba pre seba. Egoizmus, pýcha, márnivosť: vykrmovať si dušu bez toho, aby sme žili pre iných. Diabol je ten, kto dáva rásť burine egoizmu a robí nás neplodnými.“
Plodnosť je milosť, ktorú si vyprosujeme od Boha. Je to dobrodenie mať deti, ktoré nám zatvoria oči pri našej smrti, povedal Svätý Otec, a uviedol príklad starého misionára v Patagónii. Ako deväťdesiatročný hovoril, že život mu prešiel ako jeden dych, no počas svojej poslednej choroby mal pri sebe množstvo duchovných detí. Pápež František nakoniec upriamil pozornosť na blížiace sa Vianoce:
„Tu sú prázdne jasličky. Môžeme sa tam pozrieť. Môže to byť symbol nádeje, pretože príde Dieťa. Môže to byť muzeálny predmet, prázdny po celý život. Naše srdce je takými jasľami. Aké je moje srdce? Je prázdne, stále prázdne - ale je otvorené neustále prijímať a darúvať život? Aby prijímalo a bolo plodným? Alebo bude zakonzervované ako muzeálny objekt, ako srdce, ktoré nikdy nebolo otvorené pre život a pre darovanie života?“
Odporúčam vám, ukončil svoju rannú homíliu Svätý Otec, pozerať na tieto prázdne jasličky a povedať: „Príď Pane, naplň jasličky, naplň moje srdce a pobádaj ma darovať život, a byť plodným.“
