Vatikán 15. decembra (RV) Nežnosť Boha ako vlastnosť, ktorá ho definuje, bola v centre štvrtkovej homílie pápeža Františka pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Téma vychádza z prvého liturgického čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 41,13-20) a zo Žalmu 145, ktorý o Bohu hovorí, že je «milostivý ku všetkým svojim stvoreniam». Obraz prezentovaný Izaiášom je obraz Boha, ktorý s nami hovorí ako otec s dieťaťom, ktorý kvôli dieťaťu zjemní svoj hlas, aby sa mu čo najlepšie priblížil. Ale predovšetkým ho pohladením upokojuje: «Neboj sa, ja sám ti pomôžem».„Zdá sa, že náš Boh nám chce zaspievať uspávanku. Náš Boh je toho schopný. Jeho nežnosť je taká: je otcom a matkou. Mnoho krát povedal: «Ale ak matka zabudne na svoje dieťa, ja na Teba nezabudnem». Vo vlastných útrobách nás nesie. Je to Boh, ktorý sa týmto dialógom robí maličkým, aby sme ho pochopili, aby sme mali v neho dôveru a mohli mu povedať s odvahou sv. Pavla, ktorý tvaruje slovo a hovorí: «Otecko, Abba». Otecko... to je tá nežnosť Boha.“
Je pravdou, že niekedy nás Boh udrie palicou, pokračoval ďalej Svätý Otec. On je veľký, ale svojou nežnosťou sa k nám približuje a zachraňuje nás. A toto je tajomstvo a jedna z najkrajších vecí:
„Je to veľký Boh, ktorý sa robí maličkým a vo svojej malosti neprestáva byť veľkým. A v tejto dialektike veľkého a malého je nežnosť Boha. Veľký, ktorý sa stáva malým a malý, ktorý je veľký. Vianoce nám to pomáhajú pochopiť: v tej maštaľke... malý Boh.
Prichádza mi na um jedna myšlienka sv. Tomáša z prvej časti jeho Sumy. Keď chce vysvetliť «Čo je božské? Ktorá vec je najviac božia?», hovorí: «Non coerceri a maximo contineri tamen a minimo divinum est» čo znamená nezľakni sa veľkých vecí, ale nezabudni na malé veci. Toto je božské, oboje pospolu.“
Pápež František sa zamyslel nad tým, ako sa prejavuje nežnosť Boha, ktorý nám nielen pomáha, ale nám sľubuje radosť, sľubuje nám veľkú žatvu, aby nám pomohol kráčať vpred. Toto je Boh, ktorý je nielen otec, ale aj otecko, zopakoval pápež František:
„Som schopný takto hovoriť s Pánom, alebo mám strach? Každý nech si odpovie. Ale niekto môže povedať, môže sa opýtať: Aké je teologické miesto Božej nežnosti? Kde jasne nachádzame Božiu nežnosť? Aké je to miesto, kde sa najlepšie prejavuje nežnosť Boha? - Rana. Moje rany, tvoje rany, keď sa moja rana stretne s jeho ranou. V jeho ranách sme boli uzdravení.“
A Svätý Otec pripomenul podobenstvo O dobrom Samaritánovi: tu sa niekto sklonil k človeku napadnutému zbojníkmi a pomohol mu, vyčistiac mu rany a zaplatiac za jeho vyliečenie. Hľa, „teologické miesto nežnosti Boha: naše rany“. A na záver pápež povzbudil prítomných, aby počas dňa mysleli na pozvanie Pána: „Poď, poď, ukáž mi tvoje rany. Chcem ich uzdraviť.“
