Vatikán 8. decembra (RV) Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie si Svätý Otec František ako uctil Pannu Máriu na tradičnom mieste v centre Ríma. Tento rok však okrem zvyčajnej návštevy Baziliky Santa Maria Maggiore a modlitbovej pobožnosti pred mariánskym stĺpom na Španielskom námestí zavítal Svätý Otec aj do neďalekého Kostola sv. Andreja delle Fratte.Tento chrám sa 20. januára 1842 stal dejiskom zázračného obrátenia francúzskeho Žida Alphonsa Ratisbonna z nevercu a zarytého nepriateľa Cirkvi na horlivého kresťana. Mystický zážitok videnia Panny Márie celkom zmenil jeho život, prijal krst v Katolíckej cirkvi a neskôr sa stal kňazom a misionárom. Spoločne s rodným bratom, tiež kňazom, založili kongregáciu Našej Panej zo Sionu, ktorej členky sa modlia za obrátenie židov a moslimov. Po desiatkach rokov pôsobenia vo Svätej zemi, kde založil viacero kláštorov, zomrel Alphonse Ratisbonne v roku 1884 v Ain Karim.
Svätý Otec absolvoval svoje dnešné putovanie ulicami Ríma v tomto poradí: Po tretej hodine popoludní navštívil Baziliku Santa Maria Maggiore, v ktorej položil kyticu kvetov pred ikonou Salus Populi Romani. Potom sa autom presunul na Španielske námestie, kde už od roku 1958 v dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie prinášajú pápeži kyticu kvetov k stĺpu, na vrchole ktorého je umiestnená štvormetrová bronzová socha Panny Márie. Tento monument inauguroval Pius IX. 8. septembra 1857, tri roky po vyhlásení dogmy.
Počas dopoludnia prichádzali na námestie pod známymi Španielskymi schodmi vzdať úctu Nepoškvrnenej tradičné sprievody členov nábožných združení i zamestnaneckých organizácií. Popoludní už pápeža očakávala pri mariánskom stĺpe stovka chorých na vozíčkoch v sprievode dobrovoľníkov. Svätý Otec prišiel na toto miesto už po piaty raz počas svojho pontifikátu.
Na úvod pobožnosti predniesol osobitnú modlitbu k Panne Márii za mesto Rím a jeho obyvateľov. Na príhovor Nepoškvrnenej Matky vyprosoval Božie milosti ako protilátky proti viacerým škodlivým „vírusom“ ako ľahostajnosť, sebectvo, konformizmus, pokrytectvo, nezodpovednosť či zneužívanie. Svätý Otec sa v modlitbe vrátil aj k historickej udalosti obrátenia Alphonsa Ratisbonna, ktorú si Rím dodnes pamätá.
-
Plné znenie modlitby pápeža Františka na Španielskom námestí:
Matka Nepoškvrnená, po piaty krát prichádzam k tebe ako Rímsky biskup, aby som ti vzdal úctu v mene všetkých obyvateľov tohto mesta.
Chceme ti ďakovať za neustálu starostlivosť, s ktorou nás sprevádzaš na našej ceste, ceste rodín, farností, rehoľných spoločenstiev, ceste tých, ktorí každý deň, často s problémami, prechádzajú Rímom idúc do práce; chorých, starých, všetkých chudobných, mnohých emigrantov z oblastí vojen a hladu.
Ďakujeme ti, pretože v momente, keď sa obrátime na teba myšlienkou alebo pohľadom alebo letmým Zdravas´ Mária vždy cítime tvoju materskú blízkosť, jemnú a silnú zároveň.
Ó, Matka, pomôž tomuto mestu vyvinúť „protilátky“ proti niektorým vírusom našich čias: ľahostajnosti, ktorá hovorí: „To sa ma netýka“; občianskej nevychovanosti, ktorá pohŕda spoločným dobrom; strachu z iného a z cudzinca; konformizmu prezlečeného za priestupok; pokrytectva pri odsudzovaní iných, zatiaľ čo človek sám robí to isté; rezignácie na environmentálny a etický úpadok; zneužívania mnohých mužov a žien.
Pomôž nám odpudiť tieto a iné vírusy pomocou protilátok, ktoré pochádzajú z Evanjelia. Daj, aby sme nadobudli dobrý zvyk čítať každý deň úryvok z Evanjelia a podľa tvojho príkladu si uchovávali v srdci Božie slovo, aby ako dobré zrno prinášalo plody v našom živote.
Nepoškvrnená Panna, pred 175 rokmi si sa neďaleko odtiaľto, v Kostole sv. Andreja delle Fratte, dotkla srdca Alfonza Ratisbonna, ktorý sa v tej chvíli z ateistu a nepriateľa Cirkvi stal veriacim. Jemu si sa zjavila ako Matka milosti a milosrdenstva. Daj aj nám, osobitne vo chvíľach skúšok a pokušenia, upriamiť náš pohľad na tvoje roztvorené ruky, ktoré nechávajú prúdiť na zem Pánove milosti, a daj nám zbaviť sa každej pyšnej nadutosti, uznajúc kým skutočne sme: malí a chudobní hriešnici, ale vždy tvoje deti.
A tak, chytiac ťa za ruku, necháme sa viesť k Ježišovi, nášmu bratovi a spasiteľovi, a k nebeskému Otcovi, ktorý nás vždy neúnavne očakáva a vždy nám odpúšťa, keď sa k nemu vrátime.
Ďakujeme ti, Matka, pretože nás vždy vypočuješ. Požehnaj Cirkev, ktorá je v Ríme, požehnaj toto mesto a celý svet.
Preložila: Slovenská redakcia VR
-
Po modlitbe Svätého Otca zazneli Loretánske litánie. Na záver pápež František udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie a jednotlivo požehnal prítomných chorých. Potom sa už pešo presunul do neďalekého Kostola sv. Andreja delle Fratte, nazývaného tiež rímskymi Lurdami.
Jedna z jeho kaplniek tohto kostola, zasvätená úcte k Panne Márii cez jej obraz Zázračnej medaily pripomína spomenutý zážitok Alphonsa Ratisbonna spred 175 rokov, keď sa mu pri návšteve tohto kostola, známeho dielami veľkých talianskych umelcov Berniniho a Borrominiho, zjavila Panna Mária a on potom po obrátení celý svoj život zasvätil evanjelizácii.
Svätý Otec na tomto mieste zotrval v krátkej tichej modlitbe a na oltár položil kyticu kvetov. Návšteva mala súkromný charakter, podobne ako pápežova zastávka na modlitbu v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore.
-
V dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa pápež František pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim týmito slovami:
Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatočný deň!
V dnešný deň kontemplujeme krásu Nepoškvrnenej Panny Márie. Evanjelium, ktoré rozpráva o udalosti Zvestovania, nám pomáha pochopiť podstatu toho, čo slávime, najmä prostredníctvom anjelovho pozdravu.
Anjel sa prihovára Márii slovom, ktoré nie je ľahké preložiť, no znamená „zahrnutá milosťou“, „stvorená milosťou“, „milosti plná“ (Lk 1,28). Skôr ako ju anjel osloví menom Mária, nazýva ju „milosti plná“, čím zjavuje jej nové meno, ktoré jej dáva Boh a ktoré sa jej hodí viac než meno, ktoré jej dali jej rodičia. I my ju tak oslovujeme pri každej modlitbe Zdravas’ Mária.
Čo ale znamená oslovenie „milosti plná“? To, že Mária je plná Božej prítomnosti. A ak Boh plne prebýva v nej, nie je v nej miesto pre hriech. Je to mimoriadna skutočnosť, lebo vo svete je, žiaľ, všetko nakazené zlom. Každý z nás, keď sa pozrie do svojho vnútra, spozoruje určité temné stránky. I tí najväčší svätci boli hriešnikmi a všetky udalosti, dokonca i tie najkrajšie, sú poznačené zlom: všetky, okrem tej Máriinej. Ona je jedinou „vždy zelenajúcou sa oázou“ ľudstva; jediná neznečistená, stvorená nepoškvrnenou, aby svojím „áno“ naplno prijala Boha prichádzajúceho do sveta a započala tak nové dejiny.
Zakaždým, keď Máriu uznáme ako „milosti plnú“, robíme jej tej najväčší kompliment, rovnaký, aký jej urobil Boh. Krásnym komplimentom pre ženu je zdvorilým spôsobom jej povedať, že vyzerá mlado. Keď hovoríme Márii, že je „milosti plná“, v istom zmysle jej hovoríme aj toto, no na vyššom stupni. Vskutku, vnímame ju ako stále mladú, pretože nikdy nezostarla hriechom. Jediná vec totiž dáva zostarnúť, zostarnúť vnútorné: nie vek, ale hriech. Hriech robí starými, pretože spôsobuje skôrnatenie srdca. Zatvára ho, robí ho necitlivým, necháva ho ochabnúť. Avšak v tej, ktorá je „milosti plná“, niet miesta pre hriech. A tak je stále mladá, je „mladšia než hriech“, je „mladšia než celé ľudstvo“ (G. Bernanos, Denník vidieckeho farára, II, 1988, s. 175).
Cirkev dnes vzdáva poctu Márii tým, že ju nazýva celá krásna, tota pulchra. Tak ako jej mladosť nespočíva vo veku, tak ani jej krása nespočíva v zovňajšku. Mária, ako nám ukazuje dnešné evanjelium, navonok nevyniká: pochádza z jednoduchej rodiny, žije pokorne v Nazarete, v takmer neznámej dedinke. A nebola ani nijako slávna: keď ju navštívil anjel, nebolo nikoho, čo by sa o tom dozvedel, nebol tam vtedy nijaký reportér. Mária tiež nemala ani pohodlný život, ale poznačený starosťami a obavami: „Veľmi sa rozrušila“ (porov. v. 29), hovorí Evanjelium, a keď anjel „od nej odišiel“ (v. 38), problémov začalo pribúdať.
Napriek tomu však „Milosti plná“ prežila krásny život. Aké bolo jej tajomstvo? Prídeme na to, keď sa ešte raz pozrieme na scénu Zvestovania. Na mnohých obrazoch je Mária znázornená tak, že sedí pred anjelom a v rukách drží malú knižku. Tou knižkou je Sväté písmo. Mária bola teda navyknutá načúvať Bohu a tráviť s ním čas. Jej tajomstvom bolo Božie Slovo: najprv bolo blízke jej srdcu, potom sa stalo telom v jej lone. Zotrvávaním s Bohom, rozhovorom s ním v každej situácii urobila Mária svoj život krásnym. Nie vonkajší zjav, nie to, čo sa pomíňa, ale srdce upriamené na Boha robí život krásnym. S radosťou hľaďme dnes na Milostiplnú. Prosme ju o pomoc, aby sme zostali mladými, keď povieme „nie“ hriechu a aby sme žili krásny život, keď povieme „áno“ Bohu.
Preložila: Slovenská redakcia VR
