Bratislava 10. novembra (TK KBS) V Bratislavskej arcidiecéze čítajú kňazi v kostoloch pastiersky list bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského k sviatku sv. Martina, patróna katedrálneho chrámu i celej arcidiecézy. Vo farnostiach prebieha aj Svätomartinská zbierka. Jej výťažok pomôže kresťanom v irackom meste Karakoš a v jeho okolí, ktorí sa vracajú do svojich pôvodných bydlísk, aby si mohli čím skôr obnoviť svoje vojnou zničené domy. List prinášame v plnom znení. Pastiersky listbratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského k sviatku sv. Martina z tours v roku 2017
Milí bratia a sestry,
prihováram sa Vám z príležitosti sviatku svätého Martina z Tours, patróna našej Bratislavskej arcidiecézy, v deň, kedy uzatvárame Jubilejný rok svätého Martina, ktorým sme si pripomenuli 1700-sté výročie jeho narodenia. Svätého Martina vnímame ako nášho staršieho brata, ktorý nás už predišiel do Božieho domu a ktorý sa počas svojho pozemského života vždy rozhodoval podľa evanjelia Ježiša Krista. Pozrime sa teda aj my, aké posolstvo nám ponúka dnešný úryvok z evanjelia.
Počuli sme obrazné rozprávanie, ktoré je známe ako podobenstvo o desiatich pannách. Pán Ježiš vo svojom rozprávaní využil všetkým vtedy známe skutočnosti svadobných zvyklostí a obradov. Patrilo k nim aj čakanie na ženícha, ktorý prichádzal do domu nevesty, aby si ju po uzavretí manželstva odviedol do svojho príbytku. Pán Ježiš však umožnil, aby spoločenstvo veriacich chápalo podobenstvo o desiatich pannách ako obraz Cirkvi, ktorá je nevestou očakávajúcou príchod svojho Ženícha a Pána.
Spoločenstvo Cirkvi je v podobenstve reprezentované desiatimi pannami, ktoré sú ďalej charakterizované a rozlíšené na päť nerozumných a päť múdrych.
Uvedomujeme si, že v Cirkvi sú prítomné dobré i zlé skutky, na tom istom poli Cirkvi rastú spolu zrno a aj kúkoľ, v tej istej sieti Cirkvi sa nachádzajú dobré i zlé ryby, osoby čisté i osoby poškvrnené si sadajú k tomu istému stolu, múdri a nerozumní sú vedľa seba. A takto aj v dnešnom podobenstve je päť nerozumných a päť múdrych panien.
Ako prvé sú spomenuté nerozumné panny, lebo sú to práve ony, o ktoré sa treba báť. Predstavujú kresťanov, ktorí sú v ohrození. Nerozumné panny reprezentujú tých bratov a sestry, ktorí sú duchovne omámení a správajú sa ako samoľúbi a pochabí chlapci a dievčatá, ktorí nemajú nič iné na mysli len svoje oblečenie, tetovanie, voňavky, vonkajší výzor a zabúdajú na to, čo je podstatné. Sú upriamení na to, čo je pominuteľné, zanedbávajú opravdivé hodnoty, nemyslia na to, čo je trváce. Na druhej strane päť múdrych panien je obrazom kresťanov, ktorí sa nenechajú zviesť povrchnými príjemnosťami a uchovávajú si pozornosť voči tomu, čo je v živote dôležité. Keď my dnes počúvame toto podobenstvo, môžeme si uvedomiť, že ono chce aj nám pomôcť objaviť a uznať, že tá nerozumná panna je prítomná niekedy aj v živote každého z nás. Aj my, každý z nás, sa ňou nechávame niekedy viesť, počúvame jej podnety, nasledujeme jej rady a vystavujeme sa nerozumným rozhodnutiam.
V druhej časti podobenstva má dôležité miesto predovšetkým zvolanie kohosi, ktorý je všímavejší ako ostatní a ktorý si všimne ako prvý, že ženích sa už približuje. Následne sme sa potom dozvedeli dôvod rozdielu medzi pannami – prečo sú jedny nerozumné a druhé múdre. Vyplýva to za spôsobu, akým boli pripravené na stretnutie so ženíchom. Postoj múdrych panien v podobenstve nás prekvapuje, pretože odmietli dať zo svojho oleja svojim spoločníčkam. Ale toto odmietnutie obsahuje dôležité posolstvo.
Možno ste aj vy počuli vyjadrenie, že najdôležitejšie je aspoň zomrieť v Božej milosti. Iste, je nenahraditeľným Božím darom, keď niekto po nesprávnom živote v posledných chvíľach ľutuje a dostane milosť zomrieť zmierený s Bohom. V našom podobenstve je však olej obrazom dlhodobého spôsobu života. Múdra panna nemôže dať zo svojho oleja nerozumnej panne preto, lebo nikto z nás nemôže dať nejakú dobrú časť zo svojho života inému človeku, aby nahradil v jeho živote niektoré pokazené obdobie. A preto aj v podobenstve múdre panny nedávajú zo svojho oleja nerozumným. Poslaním a hlavnou úlohou pre každého z nás pred Bohom je dobrý a počestný život dlhodobo, trvalo a stále. Toto je vyjadrené obrazom oleja, s ktorým nie je možné deliť sa.
V tretej časti podobenstva prichádza ženích. Múdre panny sa dostávajú na slávnosť a nerozumné sú odmietnuté. Je to vlastne scéna súdu. Podobenstvo končí dramaticky, ale pritom v nás nemá na prvom mieste vyvolať strach a hrôzu. Chce nás silným spôsobom vystríhať pred pomýlenými životnými rozhodnutiami, ktoré môžu viesť k nešťastiu. Zároveň nám ukazuje jedinečnú hodnotu každého životného okamihu, ktorý dostávame ako dar a ktorý pred Pánom Bohom už nebudeme môcť prežiť nanovo. Ak ho pokazíme, je stratený navždy. Zatvorenie dverí je obrazom chvíle, kedy sa uzatvoria všetky možnosti. Preto nás podobenstvo s veľkou naliehavosťou vyzýva, aby sme dobre a správne využili čas, ktorý máme pred Pánom Bohom k dispozícii.
Aké je teda správne využitie času? Aký je správny spôsob života? Správnym spôsobom žije človek, ktorý robí svoje životné rozhodnutia podľa posolstva evanjelia a ktorý si udržuje svetlo viery vo svojej mysli a vo svojom srdci aj v náročných chvíľach životných skúšok a ťažkosti. Na druhej strane obrazom lampy, ktorá hasne a nemá dostatok oleja, je zobrazený život takého človeka, ktorý v určitom období možno aj žil podľa požiadaviek Ježiša Krista, ale potom unavený alebo ľahkovážny oddá sa iným záujmom a nasleduje iné hodnoty.
V živote nášho patróna svätého Martina nachádzame pravé úsilie o správne využitie času a správny spôsob života pred Pánom. Sulpicius Severus, autor jeho životopisu, charakterizoval nášho patróna týmito slovami: „Aj keď čítal alebo konal dajakú prácu, jeho duch zotrvával stále v modlitbe. Ako kováč pri svojej práci vždy znova necháva svoje kladivo udrieť na nákovu, tak sa Martin bez prerušenia modlil, aj keď sa zdalo, že robí niečo iné. V jeho ústach nebolo nič iné iba Kristus, v jeho srdci sídlila len dobrota, len pokoj, len milosrdenstvo.“ Tieto slová nám pripomínajú veľkú duchovnú silu svätého Martina a potvrdzujú nám jeho osobnú snahu nasledovať posolstvo podobenstva o desiatich pannách – čiže v každom okamihu života prostredníctvom pravdivých, spravodlivých, láskavých slov a skutkov získavať, obrazne povedané, olej do životnej lampy, a tak sa pripravovať na stretnutie s naším Pánom.
Olejom do našej životnej lampy sú teda pravdivé a láskavé slová a skutky podľa evanjelia. Možnosťou vykonať láskavý skutok, milí bratia a sestry, je pre každého z nás aj účasť na už tradičnej Svätomartinskej zbierke. V tomto roku chceme výnosom Svätomartinskej zbierky pomôcť kresťanom v irackom meste Karakoš a v jeho okolí, ktorí sa vracajú do svojich pôvodných bydlísk, aby si mohli čím skôr obnoviť svoje vojnou zničené domy.
Milí bratia a sestry, všetkých Vás pozdravujem. Spolu s Vami hľadím s radosťou a duchovným obdivom na svätého Martina, patróna našej arcidiecézy, ktorý si pravdivými a láskavými slovami a skutkami pripravoval olej do svojej životnej lampy. Prosím ho o príhovor za nás všetkých, za Bratislavskú arcidiecézu, aby sme mali duchovnú silu pripravovať sa na stretnutie s naším Pánom a zo srdca Vás žehnám:
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
