Práve „kňazom študentom“ venoval hlavnú časť svojho príhovoru  pápež František. Vychádzal z toho, že v centre ich života už nie je pastoračná aktivita, ale štúdium. Táto skutočnosť, povedal Svätý Otec, „môže priniesť nerovnováhu medzi štyri hlavné opory, ktoré držia život kňaza“. Týmito oporami sú: duchovný, akademický, ľudský a pastoračný rozmer života.

Zanedbanie niektorého z nich môže viesť k niektorým chorobám kňaza-študenta. Ako príklad pápež František uviedol „akademizmus“, pod čím rozumie pokušenie „urobiť zo štúdia prostriedok ako sa presadiť“, udusiac vieru.

Svätý Otec ponúkol aj liek na udržanie rovnováhy medzi týmito štyrmi oporami, a tým je „kňazské bratstvo“. Toto je však vystavené ohrozeniu, a „jeho najväčším nepriateľom je ohováranie“. Pápež preto prítomných vyzval: „Prosím vás, žiadne ohováranie!“

Medzi skutočnosťami, ktoré pomáhajú bratskému životu kňazov, pápež František uviedol: „spoločná modlitba, podeliť sa s radosťami a s výzvami študentského života, spoločne oslavovať ale tiež pomôcť tým, ktorým sa cnie za vlasťou“, skrátka „žiť ako rodina, ako bratia, nikoho nevynímajúc“.

Svätý Otec v závere  svojho príhovoru komunite Brazílskeho pápežského kolégia pripomenul, že brazílsky ľud potrebuje svedectvo svojich kňazov, „hlavne v tomto historicky ťažkom období, kedy sa zdá, že mnohí ľudia stratili nádej v lepšiu budúcnosť kvôli veľkým sociálnym problémom a hanebnej korupcii. Brazília potrebuje, aby jej kňazi boli znakom nádeje. Potrebuje vidieť kňazov jednotných, bratských a solidárnych, ktorí spoločne prekonávajú prekážky, nepodliehajú pokušeniu snahy vyniknúť alebo túžbe po kariére.“

( TK KBS, RV ab; ml ) 20171021004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]