Vatikán 9. októbra (RV) Na nedeľnú poludňajšiu modlitbu Anjel Pána prišlo na Námestie sv. Petra okolo 30 tisíc ľudí. Medzi nimi bola aj stovka veriacich zo Slovenska, ktorí sa prišli púťou poďakovať za nového blahoslaveného kňaza a mučeníka, saleziána Titusa Zemana. Skupinu sprevádzal vicepostulátor beatifikačnej kauzy don Jozef Slivoň. Svätý Otec František sa v príhovore zameral na odkaz evanjeliového podobenstva o zlých vinohradníkoch. Vysvetlil, že postoj pána vinice, ktorý zostáva trpezlivý a neodpláca sa, poukazuje na „veľkú novosť kresťanstva“: „Boh miluje, neodpláca sa, čaká nás, aby nám odpustil, aby nás objal. Prostredníctvom „zavrhnutých kameňov“ – a Kristus je tým prvým kameňom, ktorý stavitelia zavrhli –, prostredníctvom situácií slabosti a hriechu, Boh naďalej dáva do obehu to „nové víno“ zo svojej vinice, ktorým je milosrdenstvo.“„Novosť a originalita kresťanskej viery“ spočíva podľa slov pápeža Františka práve v tom, že táto viera „nie je natoľko súhrnom morálnych predpisov a noriem, ale je predovšetkým ponukou lásky, ktorú Boh urobil prostredníctvom Ježiša, ponúkol ju a naďalej ju ponúka ľudstvu.“ Po spoločnej mariánskej modlitbe a udelení požehnania Svätý Otec pripomenul osobnosť blahoslaveného kapucínskeho kňaza Arsenia z Trigola, ktorého v sobotu blahorečili v Miláne. Vlastným menom Giuseppe Migliavacca, žil v rokoch 1849-1909 a okrem iného založil kongregáciu Sestier Panny Márie Tešiteľky. „Chváľme Pána za tohto jeho poníženého učeníka, ktorý aj v protivenstvách a skúškach – a mal ich mnoho – nikdy nestratil nádej,“ vyzval veriacich pápež František.
Na záver z okna apoštolského paláca pozdravil jednotlivé skupiny z viacerých krajín, pričom spomenul aj Slovensko.
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Liturgia tejto nedele nám predkladá podobenstvo o vinohradníkoch, ktorým hospodár zverí vinicu, ktorú vysadil, a potom odcestuje (porov. Mt 21,33-43). Takto sa preveruje spoľahlivosť týchto vinohradníkov: je im zverená vinica, ktorú majú udržiavať, postarať sa, aby zarodila a odovzdať hospodárovi úrodu. Keď prišiel čas oberačky, pán posiela svojich sluhov, aby zhromaždili ovocie. No vinohradníci zaujímajú vlastnícky postoj: nepovažujú sa za jednoduchých správcov, ale za vlastníkov, a odmietajú odovzdať úrodu. Sluhov zbijú, ba dokonca i zabijú. Pán prejavuje voči nim trpezlivosť: posiela iných sluhov, početnejších ako tí prví, ale výsledok je rovnaký. Nakoniec sa vo svojej trpezlivosti rozhodne poslať vlastného syna. Ale tí vinohradníci, uväznení vo svojom vlastníckom správaní, zabijú aj syna, mysliac si, že takto sa zmocnia dedičstva.
Toto rozprávanie alegorickým spôsobom ilustruje tie výčitky, ktoré proroci vyslovovali v dejinách Izraela. Sú to dejiny, ktoré nám patria: hovorí sa o zmluve, ktorú sa Boh rozhodol uzavrieť s ľudstvom a k účasti na ktorej povolal aj nás. Tieto dejiny zmluvy však, tak ako každý príbeh lásky, poznajú svoje pozitívne momenty, ale sú poznačené aj zradami a odmietnutiami. Na pochopenie toho, ako Boh Otec odpovedá na odmietnutia namierené proti jeho láske a jeho ponuke zmluvy, evanjeliový úryvok vkladá do úst hospodára otázku: «Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?» (v. 40). Táto otázka zdôrazňuje skutočnosť, že sklamanie Boha nad zlovoľným správaním ľudí nie je posledným slovom! Tu je tá veľká novosť kresťanstva: Boh, hoci je sklamaný z našich zlyhaní a našich hriechov, neruší svoje slovo, nezostáva stáť a predovšetkým sa neodpláca!
Nuž, bratia a sestry, Boh sa nemstí! Boh miluje, neodpláca sa, čaká nás, aby nám odpustil, aby nás objal. Prostredníctvom „zavrhnutých kameňov“ – a Kristus je tým prvým kameňom, ktorý stavitelia zavrhli –, prostredníctvom situácií slabosti a hriechu, Boh naďalej dáva do obehu to „nové víno“ zo svojej vinice, ktorým je milosrdenstvo. Toto je tým novým vínom z Pánovej vinice: milosrdenstvo. Je tu len jedna prekážka pre vytrvalú a vľúdnu vôľu Boha: naša arogancia a naše namýšľanie si, ktoré sa neraz stávajú aj násilím! Voči týmto dvom postojom, ktoré neprinášajú úrodu, si Božie slovo zachováva celú svoju silu výčitky a napomenutia: «Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu» (v. 43).
Naliehanie odpovedať dobrým ovocím na Pánovo povolanie, ktorým nás volá, aby sme sa stali jeho vinicou, nám pomáha chápať, v čom spočíva novosť a originalita kresťanskej viery. Ona nie je natoľko súhrnom morálnych predpisov a noriem, ale predovšetkým ponukou lásky, ktorú Boh urobil prostredníctvom Ježiša, ponúkol ju a naďalej ju ponúka ľudstvu. Je to pozvanie vstúpiť do tohto príbehu lásky, stať sa vinicou, ktorá je bujná a otvorená, bohatá na ovocie a na nádej pre všetkých. Vinica, ktorá je uzavretá, sa môže stať planou a priniesť plané hrozno. Sme povolaní vyjsť z vinice, aby sme sa vložili do služby bratom, ktorí nie sú s nami, aby sme sa navzájom burcovali a povzbudzovali, aby sme si pripomínali, že musíme byť vinicou Pánovou v každom prostredí, aj v tom najviac vzdialenom a náročnom.
Drahí bratia a sestry, vzývajme príhovor Panny Márie, aby nám pomáhala byť všade - osobitne na perifériách spoločnosti - tou vinicou, ktorú vysadil Pán pre dobro všetkých a prinášať nové víno Pánovho milosrdenstva.
Preložila: Slovenská redakcia VR
